Antitotalita

Začnem slovami „klasika“, R. Fica, spred niekoľkých rokov: „Môj názor na zrušenie (Mečiarovych) amnestií poznáte. Amnestie boli morálny suterén, ale ich zrušenie by bol právny suterén. Hoci chápem, že to vyvoláva otázky etiky.“

To, čo predviedli poslanci koaličných politických strán počas vlády 2010-2012 pri voľbe generálneho prokurátora bol morálny suterén – kontrolovanie si hlasovacích lístkov navzájom, ich fotenie či označovanie (ako aj opakované zmeny charakteru voľby) bolo infantilné, primitívne, naozaj jednoducho povedané – morálny suterén. Pravdu povediac, v roku 2010 som nepredpokladal, že vláda Ivety Radičovej takto „bravúrne“ prekoná neuveriteľnú aroganciu moci z éry dzurindizmu rokov 2002-2006. No keď bez legálneho dôvodu vyhlásila núdzový stav a v spolupráci s ministrom vnútra, ktorý má svoj sen, a ministrom zdravotníctva, ako členom skupiny Penta, zásadne obmedzili práva časti občanov a poslali do nemocníc policajtov, to bola čerešnička na torte! Len ma trocha mrazí, čo môžeme očakávať v oblasti obmedzovania osobnej slobody občanov, ak „zabojujú“ za svoje práva, od tzv. pravicových strán (ony sa samé tak nazývajú), keď sa najbližšie dostanú k moci a nebudú mať celé volebné obdobie hospodársku konjunktúru a teda pokojné vládnutie, ako ho mali vlády od roku 2002 do roku 2008 (kedy dokonca mohli aj experimentovať na ľuďoch, hovorili tomu „reformy“).

Avšak to, čo predvádza prezident SR, je podľa môjho názoru právny suterén. Hoci sa zdá, že pán prezident chce tak trocha „vytrestať“ dnešné opozičné strany za to, ako brutálne „pokrivili“ voľby generálneho prokurátora v Národnej rade SR, nemyslím si, že by mala tak isto svojvoľne reagovať aj hlava štátu – pretože to je tiež infantilné a nehodné najvyššieho predstaviteľa štátu, hoci je aj volený priamo občanmi a jeho legitimita je porovnateľná s legitimitou poslancov.

Vidíme, že mnohé rozhodnutia politikov majú nepriaznivé dosahy niekedy aj ďaleko do budúcnosti. Mečiarove amnestie (hoci presnejšie išlo o abolície) mátajú stále minimálne istú časť spoločnosti (a Kováčova amnestia asi tiež). Otázka však je, či by rozhodnutie o ich zrušení situáciu upokojilo – ja si myslím, že nie, lebo ani nevieme, ako by vyšetrovanie dopadlo. A padnutie do právneho suterénu by mohlo mať ďalekosiahlejšie následky na rozvoj právneho štátu, ako nejaká spoločenská trauma z „pubertálnej fázy demokracie“ (ak tak eufemisticky nazveme obdobie – aj – mečiarizmu).- právny štát, ktorý by sme u nás zatiaľ asi len ťažko hľadali, má aj určité formálne pravidlá, nielen tie obsahové. Ak sa terajší prezident rozhodol „naprávať“ a nahrádzať, hoci aj neakceptovateľné konanie a rozhodovanie časti poslancov zákonodarného zboru v predmetnom čase, avšak ktoré bolo napokon právne „čisté“ (podobne, ako chcela časť poslancov nahradzovať v danom čase právomocné rozhodnutie zastupujúceho prezidenta V. Mečiara o amnestiách – teda ide len o opačné garde) a tým neprijateľne zasiahol do právomoci parlamentu, no a doc. Čentéš to „neuhrá“ so svojou sťažnosťou a predbežným opatrením už na Ústavnom súde SR, tak SR klesne opäť hlbšie do morálneho bahna, presnejšie už aj do morálne-právneho bahna. Do bahna, ktoré poslanci minulej vládnej koalície pod gesciou I. Radičovej (a M. Dzurindu, a R. Sulíka atď., aby sme nezabudli) „zamiesili“ a poslanci dnešnej vládnucej strany pod gesciou I. Gašparoviča (a I. Macejkovej, a R. Fica atď.) to chcú dokončiť… Ak to dokončia, táto (spoločná politická) stigma, podobne ako abolície z čias mečiarizmu či (v podstate nezvratné, čo nás už dobehlo) experimenty z čias dzurindizmu, nás bude možno mátať ešte mnoho rokov,

A skončím parafrázujúc slová klasika: „Takto ten socializmus (ale ani kapitalizmus, demokratizmus, liberalizmus či akýkoľvek iný -izmus, ktorým nás odr… , pardon oondievate) vážení súdruhovia, praví či ľaví, nevybudujeme!“

(Pozn.: odôvodnenie prezidenta som čítal na webe a naozaj som nevidel jeden jediný dôvod, ktorý by oprávňoval prezidenta takto masívne vstúpiť do právomoci Národnej rady. Lebo ak sú dôvody: politické atmosféra v parlamente, podozrenia z korupcie poslancov, rôzne mediálne výstupy a názory, pre úplnosť aj jedna skartácia omylom, ktorá bola napravená – na prokuratúre sa však dokážu udiať iné „zázraky“ –  tak by sme mali zrušiť asi väčšinu rozhodnutí parlamentu a, prirodzene, i vlády. A možno by to bolo fajn… )