V jednej diskusii sa vysoký predstaviteľ jednej (vraj gorilej) zdravotnej poisťovne vyjadril, že on je zástancom minimálneho štátu. Prečo? No preto, aby štát nijako nezasahoval do konania akcionárov a predstavenstva tejto zdravotnej poisťovne. Neuhradí zdravotná poisťovňa poskytnutú zdravotnú starostlivosť? Čo je štát do toho, ide predsa len o realizáciu práva na zisk obchodnej spoločnosti a práva na dividendu akcionára. Veď zdravotná starostlivosť nie je ohrozená, každý poskytovateľ (dokonca aj ten, s ktorým poisťovňa odmietne uzatvoriť zmluvu) je povinný zdravotnú starostlivosť poskytnúť (a neodkladnú za akýchkoľvek okolností, teda hoci aj zadarmo). Neschváli zdravotná starostlivosť svojmu poistencovi potrebnú zdravotnú starostlivosť, prípadne ju odkladá? (Napr. na rakovinu sa nemusia viesť poradovníky.) Čo štát do toho, veď keď sa zatiaľ stav pacienta zhorší a on, povedzme, zomrie, ide len o uplatenie „trhového princípu“, že poisťovňa vykonávajúca činnosť za účelom vytvorenia zisku príde o klienta a ten jej, logicky, prestane platiť. Odnesie si zdravotná poisťovňa, teda presnejšie jej akcionári, hoci aj všetky vybraté peniaze na Cyprus? Čo štát do toho, veď sú to ich vlastné peniaze, takže si s nimi môžu robiť, čo chcú.
Avšak ak lekár pri takýchto podmienkach pochybí, prípadne neposkytne zdravotnú starostlivosť (hoci vie, že nebude uhradená alebo po redukcii lôžok ho nemá kde umiestniť), treba aby zasiahol minimálny štát a začal lekára trestne stíhať. Keď sa zdravotníci (alebo akýkoľvek iní pracujúci ľudia) rozhodnú pre štrajk alebo výpovede, minimálny štát vyhlási núdzový stav a pošle na nich policajtov, prípadne armádu (a súčasne i súd, ktorý nezákonne a v rozpore s ústavnými právami ľudí štrajk či výpovede zakáže). Ak nasr…dený živnostník na základe svojich negatívnych skúseností so zdravotníctvom si povie, že týmto akciovým spoločnostiam nebude platiť odvody na ich zisky, veď má problém vyžiť zo svojho príjmu, sám spomínaný vysoký predstaviteľ zdravotnej poisťovne a.s. založenej za účelom vytvorenia zisku na neho poštve orgány činné v trestnom konaní (trestný čin nezaplatenia poistného) a ešte k tomu mu zexekvuje majetok.
A posledné medializované informácie ukazujú, že áno – už tu máme minimálny štát, ktorý koná (ak teda vôbec koná proti rôznym hovädám, pseudopodnikateľom, polomafiánskym finančným skupinám, tyranských zamestnávateľom) už len ako tzv. „nočný strážca“:
– pseudopodnikateľ, ktorý nevyplatí zamestnaným ľuďom mzdy, nechá ich živoriť a potom zdrhne preč, no a minimálny štát zasiahne až potom,
– násilník zavraždí dieťa, a to dieťa minimálnemu štátu 3 roky nechýba,
– pseudopodnikateľ pančuje alkohol metylalkoholom a štát (je irelevantné, že ide o ten susedný) zasiahne až v momente, keď sa uplatní „trhový mechanizmus“ a zákazníci prestávajú brať tovar od tohoto pseudopodnikateľa (lebo sú v nemocnici, alebo zomreli),
– naše deti jedia v škole kurence z Brazílie (nekontrolovaného pôvodu) a minimálny štát zasiahne, až keď sa dovoz smradľavého mäsa a hnilej zeleniny do SR stane štandardom,
– 2 deti idú na nútenú adopciu vo, vraj, demokratickom a slobodnom štáte VB, a minimálny štát SR 2 roky tupo mlčí (veď to je osobný problém matky – pozn. a „nezávislé“ médiá mlčia 2 roky tiež),
– primátor veselo vyberá výpalné (nazýva ho parkovným) v prospech nejakej s.r.o.-čky, hoci Ústavný súd už r. 2000 vyriekol, že to nesmie, a minimálny štát furt mlčí (ak však výpalné nezaplatíte, tento mlčiaci minimálny štát sa zrazu „zobudí“ a človeka platiť donúti napr. pokutami, papučami či dokonca odtiahnutím vozidla),
– banda Cigáňov (použiť slovo Róm by bolo v danom prípade neslušné) vyštve slušného človeka z vlastného domu, no a minimálny štát sa na to pozerá ako teľa na nové vráta (až keď sa stane ako v Devínskej Novej Vsi alebo v Hurbanove, tak sa nočný strážca „zobudí“ a čuduje sa),
– chorý človek platí v ambulanciách rôzne pofidérne platby (niekedy ho bez toho ani nevyšetria, hoci má zdravotné poistenie) a minimálny štát nič,
– minimálny štát ako nočný strážca sa „zobudí“ a „zachraňuje“ majetkové práva majiteľov reštituovaných bytov (ktorí, mimochodom, vlastníctvo bytov dlhodobo zaťažených v nich žijúcimi nájomníkmi nadobudli slobodne), avšak ak ide o práva ľudí bývajúcich v reštituovaných bytoch, opäť „zaspí“ (hoci čl. 21 Ústavy SR hovorí, že „obydlie je nedotknuteľné“),
– atď., atď…………..
V jednom blogu som svojho času uvádzal (parafrázujem), že chápanie „liberálneho štátu“ a „minimálneho štátu“ ako synonymických pojmov je absolútne mylné. Minimálny štát nemusí mať len charakter „liberté“, teda slobody pre ľudí len s nevyhnutným obmedzením zo strany štátu. Dnes sa presadzuje naopak, neofeudálne chápanie minimálneho štátu – ponecháva slobodu len neofeudálnym panstvám (majetkovým, finančným, prípadne municipálnym či v inej forme), avšak ktorých pôsobenie voči ľuďom necháva na úplnej svojvôli týchto panstiev (napr. tolerovanie fyzických trestov pre zamestnancov u niektorých zamestnávateľov) – no ak sa človek vzbúri, minimálny štát neofeudálneho typu zasiahne (no nie proti neofeudálovi, ale proti v podstate nevoľníkovi).
P.S. Štát reprezentovaný Ústavným súdom ukázal, že dividenda pre akcionára zdravotnej poisťovne a.s. je svätým grálom, na ktorý štát nesmie siahať a ani sa doň starať. No keď sestry dosiahnu zvýšenie svojich miezd, čo by, prirodzene, mohlo ohroziť zisk poisťovne a výšku dividendy jej akcionárov, minimálny štát reprezentovaný v danom prípade opäť Ústavným súdom sa „zobudí“ a ako nočný strážca pozastaví účinnosť zákona garantujúceho mzdy sestier, pretože ohrozuje „práva a slobody“ novodobého (kapitálového) neofeudála. A o chvíľu možno za protiprávne a protiústavné budú vyhlásené aj kolektívne, či dokonca pracovné zmluvy, pretože neprimerane ochraňujú zamestnancov. A o pár rokov budeme platiť nielen za odstavenie vozidla pred svojím obydlím, ale aj za umožnenie chodiť po chodníkoch. Nech žije minimálny štát!!!