Tí, ktorých zaujímajú rôzne matematické a logické hlavolamy, určite poznajú príklady typu:
V rade stojí 5 dievčat. Janka stojí vedľa dievčaťa s modrou blúzkou. Dievča s červenou blúzkou stojí na kraji. Zuzka nemá modrú blúzku a stojí vedľa Lenky. … atď., no a treba zistiť mená dievčat, v akom poradí stoja, a akej farby má ktorá blúzku.
Veľmi obdobne s podmienkami to bolo aj vo voľbách. 1. Most nemôže ísť so SNS. 2. SNS nemôže ísť s Mostom. 3. SAS nemôže ísť so Smerom. 4. Sieť nemôže ísť s OĽANO. 5. Most nemôže ísť s OĽANO. 6. OĽANO nemôže ísť so Smerom. 7. SmeRodina (asi) nemôže ísť so Smerom. 8. Nikto nemôže ísť s ĽS-NS. 9. Most (asi) nemôže ísť so Smerom. 10. Sieť (asi) nemôže ísť so Smerom …, no a treba zistiť, v akom poradí podľa počtu poslancov budú strany vo vládnej koalícii (a podobne v opozícii).
Riešenie tohto problému, na rozdiel od vyššie uvádzaných dievčat, do značnej miery závisí, ako budeme interpretovať výsledky volieb. A, prirodzene, musíme sa rozhodnúť, či niektorú z podmienok v bodoch 1.-10. napokon nevynecháme.
Občania SR si zvolili vládu širokej koalície!
To by predpokladalo, že sa stretnú predstavitelia oboch blokov strán – na jednej strane predsedovia Smeru a SNS, proti nim predstavitelia SAS, Mostu a Siete (predpokladám, že hoci by možno niektorí poslanci za OĽANO takéto stretnutie aj privítali, I. Matovič by bol zásadne proti a politických „nováčikov“ som si dovolil z tejto úvahy vypustiť), a aspoň prerokujú, či a ako z toho von. Podľa medializovaných informácií, tento návrh (Mostu?) SAS už a priori odmietla. Tým pádom to bolo od počiatku pasé.
72% občanov odmietlo Smer, takže chcú „pravicovú“ koalíciu!
I keď táto argumentácia trocha pokrivkáva (podľa nej by totiž 87% občanov odmietlo SAS, 89% OĽANO, 91% SNS atď.), môžeme z nej vychádzať a z vyššie uvedených bodov 1.-10. (bez vynechávania ktoréhokoľvek z nich) vyplýva jasné a logické riešenie:
Menšinová vláda SAS, OĽANO a SmeRodina, ktorú by podporili strany Most a Sieť za zakomponovanie ich programových priorít do programového vyhlásenia vlády. Dá sa predpokladať, že tie ďalšie 4 hlasy by sa podarilo R. Sulíkovi (alebo nech sa posnaží I. Matovič, nemôže sa len viezť) získať zo SNS, možno i z ĽS-NS (a možno i od pár ľudí zo Smeru – tam by vyslali B. Kollára). Takto by si Most, Sieť i SNS „zachovali svoju tvár“.
(Musím priznať, že s takouto vládou by sme si asi užili viac srandy, ale súčasne sa javí ako jediný logický výsledok volieb, v kontexte predvolebných vyjadrení jednotlivých lídrov – poznámka: no na to, aspoň to skúsiť, by niekto musel „mať gule“.) A až ak by ani toto nevyšlo, začali by sa hľadať ďalšie varianty.
Lenže Riško neudržal balónik, ani ústa (alebo nechcel?), a už vopred „povalil“ podmienky 1. a 2. (Most verzus SNS), no nijako neporiešil podmienky 4. a 5. (všeobecná neakceptovateľnosť I. Matoviča). A pritom hovoril, že vie vytvoriť stabilnú pravicovú koalíciu s 87 mandátmi. A to s tým, že „Andrej s Bélom v nej budú a musia sa dohodnúť sami medzi sebou“.
No a A. Danka a B. Bugára v tomto schizofrenickom rozpoložení oslovil R. Fico (no a zjavne frustrovaný R. Procházka sa už pokojne mohol pridať). Takže prelomenie tabu pre spojenie SNS-Most „taktikou“ SAS (bez vyriešenia toho, čo s Igorom verzus Bélom a Radoslavom) už len logicky viedlo k tomu, čo sa tu teraz rysuje – vznikla možnosť varianty tretej. (Mimochodom, ktohovie, či konkrétna predstava o vytvorení menšinovej pravicovej vlády vôbec padla – pokiaľ však viem, o možnosti menšinovej vlády sa tiež diskutovalo, aspoň v médiách.)
Ako som pozeral posledné televízne politické debaty, predstavitelia SAS sa vyjadrovali, akoby boli členmi budúcej vládnej koalície (v tomto je aspoň I. Matovič konzekventný, svoju niekedy až nenávisť dáva neskryte najavo) a ako budú v parlamente presadzovať svoj vlastný program – a ak sa to nebude dariť, tak beda budúcej vládnej koalícii. To už hraničí s poruchou vnímania objektívnej reality.
Pritom neviem naisto, či predseda SAS sa vládnutiu, a tým aj zodpovednosti vedome a takticky vyhol (paralela s pádom vlády I. Radičovej, len t.č. „pravicová“ vláda padla ešte pred svojím vznikom), alebo len nedokázal správne vyriešiť povolebnú logickú hádanku (alebo že by na to „nemal gule“?). No veci sa javia tak, že R. Sulík urobil všetko preto, aby veci dopadli tak, ako sa vyrysovali teraz. A som presvedčený, že keď pozoroval svojho najbližšieho súputníka z OĽANO v posledných dňoch, muselo mu byť zrejmé, že „stabilná pravicová koalícia s 87 mandátmi“ vrátane 19 hlasov OĽANO by bola očividnou fantasmagóriou.
Už len na záver.
Podľa môjho názoru tieto voľby majú jeden veľký, hoci na prvý pohľad skrytý, odkaz. Dnes sa často vraví, kto koľko kradol, dnes vraj najmä Smer a kedysi to bolo HZDS. Každý si pod kradnutím predstavuje asi niečo iné, no pre mňa bolo najväčšou rozkrádačkou tzv. privatizácia strategických podnikov v rokoch 2002-2006, ktorých hodnota násobne prevyšovala celú veľkú privatizáciu (ktorú ani zďaleka nerobil len V. Mečiar). Myslím, že ľudia si toto aspoň intuitívne pamätajú, ako boli okradnutí (a nielen to), a preto strany, ktoré sa na tom podieľali, postupne posielajú do … jednoducho preč. ANO sa pobrala už v roku 2006. SDKÚ pred včasným deklasovaním v poslednej chvíli zachránila I. Radičová, dnes, podobne ako napokon i KDH, je už z kola von. A SMK sa v podstate tiež už dávnejšie porúčala, len Béla sa ešte drží nad vodou (no, uvidíme, koľko ešte). No kým sa Igor nevyjadrí k tomuto „megazlodejstvu“, všetky jeho výpady o zlodejoch (prirodzene, mimo jeho osoby), oligarchoch a pod. sú len určitým psychickým stavom a nie prejavom kritického myslenia (asi by mu mal k tomuto podať vysvetlenie „nepoškvrnený bijca oligarchov“ Daniel Lipšic, ten bol priamo pri tejto rozkrádačke ako minister spravodlivosti). Mimochodom, pre Richarda to platí síce miernejšie, ale podobne …
Každopádne, ak sa SAS chystá s vervou presadzovať svoje programové priority, ako prezentovali R. Sulík a J. Mihál v nedeľu, tak by som si naozaj predstavoval, že pôjdu do zodpovednosti čelom (viď prvá a druhá varianta vyššie), čo v podstate odmietli, a nie takto … pokútne. Lebo ak nemajú so Smerom žiaden prienik, ako tvrdili pred voľbami aj po voľbách, tak neviem (a asi ani oni), o čom hovoria.
P.S. A navrhovanie R. Sulíka prezidentovi, kto môže a kto nemôže byť ministrom, je už naozaj smiešne. No musím povedať, že prezident A. Kiska ma svojou reakciou (asi prvýkrát) veľmi príjemne prekvapil: „Ak mala strana SAS chuť rozhodovať o tom, kto bude ministrom, mala vstupovať do diskusií o zostavení vlády.“