Dnes mnohí nadávajú na I. Matoviča, že nezvládol spustenie aplikácie k tzv. domácej smart karanténe. A teda sa ľudia zajatí v štátnej karanténe nemôžu prepustiť do domácej. Štátna verzus domáca (smart) karanténa mi pripadá, ako by som mal byť vďačný psychopatovi, ktorý ma mláti železnou tyčou a potom mi povie, že on si zoženie už len nejakú menšiu palicu – avšak mlátiť ma neprestane.
Ak si dobre spomínam, za čias P. Pellegriniho bola nariaďovaná domáca karanténa a neboli žiadne problémy. V každom meste mohli príslušné policajné orgány, obecné či mestské úrady či regionálne úrady verejného zdravotníctva disponovať zoznamom takýchto osôb a mohli byť námatkovo kontrolované.
No potom prišiel I. Matovič. A povedal (parafrázujem), že ľudia sú nezodpovedné hovädá, tak ich treba všetkých zavrieť do štátnej karantény – zjednodušene za mreže. Jednoducho povedané: Daj blbcovi moc a … (napr. potom sa nečuduj – doplniť podľa vlastného uváženia).
No k veci …
Musím povedať, že viackrát som sa zamýšľal, na základe akého rozhodnutia policajti násilím odvážajú ľudí do koncentračných karanténnych táborov, kde sa, mimochodom, práve mnohí aj nakazili. Pri obmedzení slobody je vždy potrebné nejaké individuálne rozhodnutie, napr. príkaz na zatknutie. Zo samotnej Ústavy SR vyplýva v čl.17 ods.2, že „nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Že v štátnej karanténe je človek slobody pozbavený, je nepochybné. No ako hľadám v zákonoch, tak hľadám, za toho pána sa nemôžem dopátrať, aký je právny proces pri rozhodovaní o karanténnych opatreniach voči ľuďom.
PRETOŽE SOM PRESVEDČENÝ, ŽE O KAŽDOM JEDNOM ČLOVEKU BY MALO BYŤ VYDANÉ ROZHODNUTIE AJ SO ZDÔVODNENÍM ROZHODNUTIA. Obdobne, ako je to pri spomínanom príkaze na zatknutie. (Tu by som dal do pozornosti aj čl.17 ods.3 Ústavy SR, kde sa uvádza: „Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.“ Takže aj zločinca možno bez rozhodnutia (napr. o väzbe) zadržiavať maximálne 7 dní.)
Pozeral som aj Zákon o policajnom zbore, kde sa naozaj uvádza v §19 ods.1 písm.a): „Policajt je oprávnený zaistiť osobu, ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok.“ Tu však treba povedať, že zaistenie znamená jednorazový úkon (nie dvoj- či trojtýždňový) a musí tu byť bezprostredné ohrozenie, čo nie je. A tiež tu nadväzuje ods.2: „Útvar Policajného zboru, ktorý prevzal od policajta zaistenú osobu, bezodkladne vydá o zaistení osoby rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý bola osoba zaistená, a bez zbytočných prieťahov ho odovzdá zaistenej osobe. Proti rozhodnutiu o zaistení osoby môže zaistená osoba podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok.“
Ešte by sa dalo možno argumentovať §27, ktorý uvádza: „ Ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd, policajt je oprávnený každému prikázať, aby v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval, prípadne aby na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.“ Opäť treba uviesť, že „nevyhnutne potrebný čas“ nemôže byť chápaná ako 2 týždňový pobyt za mrežami karanténneho centra.
Podľa môjho názoru sa policajti nedobrovoľným či možno násilným odvádzaním ľudí do štátneho koncentračného karanténneho centra, ak nebolo vydané žiadne rozhodnutie voči danej osoby, môžu dopúšťať až zneužívania právomoci verejného činiteľa. Či sa to I. Matovičovi páči alebo nie, policajt musí konať v zmysle zákona a nie na základe inkoherentných osobných prejavov na nejakej „plačovke“.
Takže ja si v prvom rade myslím, že všetky osoby, ktoré majú ísť nedobrovoľne do štátnej, ale aj do domácej karantény, síce môžu byť zaistené či obmedzené policajtom na nevyhnutný čas, ktorý príslušný úrad verejného zdravotníctva potrebuje na vydanie ROZHODNUTIA O NARIADENÍ KARANTÉNNEHO OPATRENIA voči konkrétnej osobe. Proti rozhodnutiu musí existovať odvolanie (hoci nemusí mať odkladný účinok, t.j. hoci osoba zahlási odvolanie okamžite do zápisnice, podvoliť sa rozhodnutiu musí).
Ak má niekto skúsenosť so štátnou povinnou karanténou, skúste mi v diskusii napísať, či deportácie do karanténnych centier majú hromadný charakter bez individuálnych rozhodnutí, alebo ste dostali do rúk „bumážku“ s Vašim menom a ďalšími identifikačnými údajmi, s uvedením konkrétnych paragrafov, prípadne konkrétnych vyhlášok, o ktoré sa rozhodnutie o Vašej povinnej karanténe opiera, aby bola splnená zásada zákonnosti administratívneho individuálneho právneho aktu.
Lebo nariadenie karantény (a je jedno akej) u človeka, ktorý je zdravý a má negatívne stery, je podľa môjho názoru nezákonné a protiústavné. Prípadne strašne rád by som videl rozhodnutie, kde bude takýto postup riadne odôvodnený (po stránke právnej i medicínskej). Ak sa nevydávajú individuálne rozhodnutia o nariadení karantény, tak je to možno práve preto.
Vážený čitateľ, myslím, že tu už vôbec nejde o COVID-19 … Takže kto sa teší na smart domácu karanténu bez individuálneho rozhodnutia kompetentného orgánu (ÚVZ) voči jeho osobe, je už asi vymytý. Lebo sa dobrovoľne, či dokonca s radosťou vydáva napospas svojvoľnému a určite napokon aj permanentnému sledovaniu, prípadne i obmedzovaniu osobnej slobody. A to bez toho, aby sa o tomto obmedzení osobnej slobody rozhodlo v riadnom procese.
(Už len na záver – V. Orbán mal aspoň toľko slušnosti, že mal parlamentom danú možnosť vládnuť dekrétmi, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov. U nás sa vládne z „plačoviek“. A kto ich nepozerá, má smolu.)
„Blíži sa totalita?“, pýta sa Antitotalita.