… a môžeme trocha bilancovať. Vzhľadom na (na prvý pohľad) katastrofické informácie, čo som videl dnes na webe, asi sa bude zdať príliš odvážne púšťať sa do takejto bilancie. Ale ja som si ju musel urobiť najmä sám pre seba …
Kým prejdem k aktuálne dostupným číslam, dovolil by som si podotknúť, že môj názor na celú túto koronakrízu či tzv. „koronakrízu“ (podľa názoru čitateľa) je konzekventný už od počiatku. (Rýchle a intenzívne opatrenia na samom začiatku – tým nemyslím nezmysly ako „blackout“, „blokáda hraníc okresov“, „nepatrične dlhé zatvorenie slovenských obchodov najmä potravinových pri bezproblémovom otvorení obchodov zahraničných korporácií“, a následne postupná a kontrolovaná normalizácia života, vrátane škôl.) Mal som síce s niektorými kamarátmi rozopry, no na jednej veci sa mi podarilo dosiahnuť zhodu – v aktuálnom čase sme pri tak dynamickom deji, ako je šírenie nejakého vírusu v populácii, sa dajú dať dohromady nanajvýš nejaké hypotézy. Ucelené teoretické, faktické a praktické závery sa budú dať ako tak zmysluplne vyhodnotiť a stanoviť s určitou istotou až s určitým časovým odstupom (po skončení danej epidemiologickej situácie, prípadne po roku, dvoch či troch od vzniku takejto situácie). Tobôž, ak v úvode šírenia sa vírusu o samotnom konkrétnom type koronavírusu nepoznáme jeho patogenitu (virulenciu – t.j. schopnosť vyvolať konkrétne ochorenie), kontagiozitu (nákazlivosť – schopnosť prenosu z osoby na osobu), letalitu (smrtnosť – počet zomretých z počtu chorých na vírusovú chorobu, pozn. no dnes sa za chorého (metodologicky z nejasných dôvodov) považuje aj pozitívne testovaná osoba na daný vírus, hoci nemá žiadne príznaky choroby), mortalitu (úmrtnosť – počet zomretých na celú populáciu v určenej oblasti).
Podľa posledných údajov (ŠÚ SR 2019) v SR žije 5.457.873 ľudí.
Údaje zo včerajšieho dňa sú podľa korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach :
Vykonaných testov: 292.825
Počet pozitívne testovaných: 2.855
Počet úmrtí: 31
Počet vyliečených: 1.969
Počet aktívnych: 855 (tento údaj je aktuálny, predchádzajúce údaje sú kumulatívne od 6.3. do 15.8.2020)
S miernym zaokrúhlením sa dá povedať, že tzv. prvá vlna trvala cca pol roka (a teraz začína druhá vlna, vraveli to v TV …). Takže pri vynásobení následne kalkulovaných čísiel dvomi sa dá pre porovnávanie uvažovať o ročnej mortalite, letalite či patogenite.
Takže polročné výsledky (interpolované na rok):
Mortalita: 31/5.457.873 t.j. 5,68 človeka na 1 milión obyvateľov SR za cca 6 mesiacov, pri interpolácii na bežný rok to značí úmrtnosť 11,36 človeka na 1 milión obyvateľov za rok.
Letalita (keďže samotná WHO považuje za „chorého“ každého s pozitívnymi stermi, hoci bez príznakov, bude smrtnosť počítaná z počtu pozitívne testovaných): 31/2.855 = 11 promille za cca 6 mes., čo pri interpolácii na bežný rok značí smrtnosť cca 22 promille za rok.
Počet vyliečených hodnotiť nebudeme, pretože ako sa javí, súčet „vyliečených“ a „aktívnych“ dáva (s minimálnou odchýlkou vzhľadom na dynamiku dejov) počet všetkých pozitívne testovaných. Hodnotiť to nebudem najmä preto, že ide o medicínsky blud. Nemôžeme hodnotiť ako vyliečeného človeka, ktorý nikdy na dané ochorenie chorý nebol (hoci bol pozitívne testovaný; pokiaľ si spomínam, svojho času sa obdobne vyjadril aj prof. Krčméry – pozn. naše črevá obsahujú cca 1-2 kg rôznorodých mikroorganizmov, aj potenciálne patogénnych (hlavne baktérie), a bežne sa u človeka nachádzajú rôzne vírusy a baktérie (napr. aj herpesvírusy, či zlaté stafylokoky) v dýchacích cestách, na koži a pod. a zvyčajne nevyvolajú u daného človeka žiadne ochorenie).
Len na okraj uvediem, že považujem za zásadnú chybu v diskurze, ak sa porovnávajú uvedené ukazovatele s chorobami, ktoré nie sú nákazlivé – ischemickú chorobu srdca, vysoký krvný tlak či rakovinu hrubého čreva nikto na Vás neprenesie. Každopádne považujem za odsúdeniahodné, že takýto pacienti boli mocenskými úkonmi a organizačnými odporúčaniami orgánmi štátu odstavení, nie na druhú koľaj pre „COVID“, ale minimálne na deviatu koľaj.
*****
No dovolím si porovnať vyššie uvedené údaje s údajmi o chrípke. Tu si len treba uvedomiť, že chrípka v pravom slova zmysle (t.j. choroba spôsobená influenzavírusom) je pomerne závažné ochorenie a nemožno ju stotožňovať s ďalšími respiračnými vírusovými infekciami spôsobenými rôznymi rinovírusmi, adenovírusmi, či „bežnými“ koronavírusmi a pod. (ktoré však tiež môžu u oslabených jedincov mať ťažký priebeh).
Vyhodnotenie chrípky za sezónu 2018/2019 (bežný rok) z ÚVZ (dostupné na www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3863:vyhodnotenie-chripkovej-sezony-20182019-v-slovenskej-republike&catid=126:chripka&Itemid=112 )
Počet všetkých respiračných ochorení bol v uvedenom období 1.470.688 osôb. Tu treba podotknúť, že v čase maximálneho výskytu bolo chorých s virózou (klinicky) 3.185 ľudí na 100 tisíc osôb. A treba pre porovnanie uviesť, že maximálny počet zaznamenaný pri tzv. novom koronavíruse bol 1022 osôb, čo pri prepočte znamená 19 ľudí na 100 tisíc osôb (a najmä, ani zďaleka neboli všetci klinicky chorí).
Ťažký priebeh respiračnej infekcie v danej chrípkovej sezóne malo 123 osôb (koľko to je pre nový koronavírus v SR som sa nedozvedel, pretože, ako už bolo uvádzané vyššie, aktuálne vykazovanie vykazuje ako chorých všetkých s pozitívnym testom – pritom nie každý pozitívne testovaný má COVID-19, t.j. chorobu – Disease, podobne ako nie každý s prípadne pozitívne testovaným chrípkovým vírusom má chrípku ako chorobu. Na chrípkový vírus sa bežne netestovalo, ale z uvedeného zdroja sa dá zistiť, že z 2565 vzoriek bolo na chrípku pozitívnych (ostatné boli iné respiračné vírusy a negatívne) 632 odberov, čo je 24,6%. Opäť musíme uvažovať skôr hypoteticky (najmä pre zásadné nedostatky v dostupnosti relevantných a najmä ucelených poznatkov), no sa dá predpokladať, že v danom období bolo konkrétne na chrípkový vírus chorých 24,6% zo všetkých 1.470.688 chorých, t.j. 361.789 osôb.
Mortalita na chrípku (nie s chrípkovým vírusom) bola 50 prípadne 57 úmrtí za danú sezónu. T.j. 57/5.457.873 značí úmrtnosť 10,44 ľudí na 1 mil. obyvateľov za rok (porovnaj vyššie uvedených 11,36 u nového koronavírusu).
Letalita na chrípku sa dá vyhodnotiť ťažko, pretože buď budeme vychádzať len z jasného počtu testovaných na chrípku (aká metodika sa používa dnes pre koronavírus), čo značí 57/632, čo je smrtnosť 9%, či 90 promille (porovnaj s novým koronavírusm s predpokladom za ukončené ročné obdobie pri rovnakej dynamike vývoja ako doteraz 22 promille). Prirodzene, ak budeme počítať letalitu (smrtnosť) spôsobom, že chrípku (t.j. chrípkový vírus s prejavmi choroby) malo v uvedenej sezóne predpokladane 361.789 ľudí (keďže väčšinou testovaní na prítomnosť chrípkového vírusu neboli) vyšla by letalita t.j. 57/361.789 značí len 0,15 promille.
Štatistika je len presná veda o nepresných číslach, citujúc klasika. No z vyššie uvedeného sa dá usúdiť predpoklad, či inak povedané hypotéza (pozn. teória je niečo iné):
Tu si dovolím odcitovať druhého klasika, že verím len tej štatistike, ktorú si sám sfalšujem. Myslím, že tento priepastný rozdiel je pochopiteľný z vyššie uvedeného, keďže epidemiologické aspekty chrípky v sezóne 2018/2019 boli vyhodnocované zásadne inak, ako je to v r. 2020 s vyhodnocovaním epidemiologických aspektov „nového“ koronavírusu.
Tu by som len na ilustráciu uviedol ešte jeden faktor, a to že WHO (asi práve za týmto účelom zmeny metodológie) doplnila do Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCh) dve nové diagnózy:
U07.1 Laboratórne potvrdený COVID-19
U07.2 Podozrenie z infekcie spôsobujúcej COVID-19 (laboratórne nepotvrdená).
A do tej druhej diagnózy sa následne dávali (a možno aj stále dávajú) všetky aj „podozrenia“, že pacient má COVID-19 (t.j. chorobu), či dokonca len možno pozitivitu na „nový“ koronavírus. Pri chrípke to takto nie je a nikdy nebolo. Súčasne treba povedať, že MKCh kódy pre koronavírusové (aj respiračné) infekcie pozná:
B34.2 Koronavírusová infekcia všeobecne (bez určenia postihnutého orgánu)
B97.2 Koronavírus ako príčina chorôb zatriedených inde (napr. zápalu pľúc).
Takže na čo to bolo dobré, neviem. Asi naozaj len na to, aby sa oba vírusy a obe choroby nedali korektne porovnať. A tak nemôže byť rozhodnutie vlády (rozhodnutia vlád štátov) a odborných konzílií podrobené dodatočnému preskúmaniu; vrátane (epidemiologickej) efektivity nimi realizovaných postupov a opatrení. Či …?
Lebo ono to dnes vlastne v celom svete vyzerá, že sa skôr skúma cirkulácia vírusu v populácii (v značnej miere zdravej prípadne s minimálnymi chorobnými príznakmi), a to sa vlastne môže robiť donekonečna (aj chrípkový vírus cirkuluje celý rok, inak by nemohol v „sezóne“ opäť prepuknúť); a neskúma sa skutočná choroba. Ale to už nechám pre iných autorov, ja som len chcel orientačne porovnať dostupné čísla. Tak či tak budeme múdrejší snáď o rok. Dovtedy sú všetko hypotézy (je jedno, či tie panické, alebo konšpiračné, alebo zľahčujúce).
No každopádne si myslím, že s tými obmedzujúcimi a hospodárstvo lynčujúcimi opatreniami to netreba preháňať. Vírusy aj iné mikroorganizmy tu boli, sú aj budú, budú sa meniť (mutovať, driftovať, šiftovať). A vždy budeme nachádzať práve tie, ktoré chceme a budeme ich hľadať. Ja si myslím, že skôr sa im treba či už v smere plus alebo mínus dynamicky prispôsobovať, keďže ide o deje dynamické.
A už len na záver. Podľa štatistiky MV SR sa pri dopravných nehodách v minulom roku usmrtilo 245 ľudí a 1050 bolo ťažko zranených. Ak by sme úplne zakázali jazdy na motorových vozidlách, definitívne by sme porazili túto „hnusobu“.