Antitotalita

Niekedy začiatkom roku 2007, keď po vláde strán ultrapravice boli už zjavné katastrofálne dôsledky, som vyjadril svoj názor, že zo štvorročného bačovania v ére dzurindizmu sa bude Slovensko spamätávať dlhšie, ako zo štyridsaťročného vládnutia komunistov a ich bačovania počas reálsocializmu (mnohí moji pravicoví kamaráti mi vtedy neverili – už do značnej miery veria, aj po skúsenostiach z II. fázy dzurindizmu v rokoch 2010-2012).

Len doplnenie pre tých mladších, čo pamätajú menej (predsa len od začiatkov rozvinutého dzurindizmu, ubehlo už 10 rokov), definícia dzurindizmu je v závere tohto príspevku.

Keď som pozeral a počúval rozpravu v parlamente o zmenách v II. dôchodkovom pilieri, ktorý evidentne neplní a ani nikdy plniť nebude proklamovaný cieľ (buď bude stratový, alebo ak bude ziskový, bude finančnými oligarchami okamžite vytunelovaný), sa zdá, že skorumpovanie slovenských zákonodarcov pri zavádzaní tzv. II. piliera bolo snáď ešte väčšie, ako pri prijímaní tzv. Zajacovej reformy (na ktorú priamo nadväzuje tunelovanie fondov verejného zdravotného poistenia finančnými oligarchami). Iné vysvetlenie hysterických výlevov časti politikov, ktorý obhajujú to, čo evidentne zlyháva, môže byť vysvetlené len absolútnou stratou súdnosti, alebo nepredstaviteľnou korupciou poslancov zo strany finančnej oligarchie. Ba som neveriacky začul, že pod paľbou stupídnej kritiky dokonca premiér R.F. pripustil, že ak sa zlepší hospodárenie štátu, tak pomery medzi odvodmi do I. a II. piliera sa upravia späť – panebože, ochráň nás, je predsa úplne neprijateľné, aby v prípade akéhokoľvek prebytkového rozpočtu venoval štát (presnejšie investori v DSS) časť rozpočtovaných peňazí na hazard!

R.F. robí tú istú chybu (i keď sa nedá vylúčiť, že tak koná vedome a cielene), ako v rokoch 2006 – 2010, teda nenapráva veci principiálne, ale len čiastočne – kozmeticky, takže tunely do peňaženiek  a ožobračovanie ľudí zavedené „pravicou“ pretrvávajú napriek vláde „ľavice“.

(Napr. Zajacovu tzv. reformu bolo treba „prerúbať“ kompletne aj s poukázaním na závažný zásah do súkromného vlastníctva platiteľov poistného v prospech oligarchov; zmeniť jedno ustanovenie, ktoré vraj zakáže „zisk“, ale na druhej strane dovoliť oligarchovi peniaze zdravotných poplatníkov použiť na fiktívnu kúpu jednej poisťovne druhou sebe samému vedie k tomu, že sa nedosiahne želaný výsledok. Aj teraz, R.F. chce spojiť ostatné poisťovne s VšZP, pritom je zrejmé, že ak sa vráti dzurindizmus (v ešte brutálnejšej podobe, obsahovo ide v  podstate o kryptofašizmus), tak skorumpovaní poslanci urýchlene rozdelia VšZP na povedzme 5 poisťovní a.s. po 1 mil. duší, a za tučnú províziu odovzdajú občanov, ich zdravie, aj ich peniaze ako stádo oviec do vlastníctva finančných oligarchov. Mimochodom, ak sa podarí správne prepojiť oligarchov v zdravotníctve a v dôchodkoch, to bude biznis – aby niekto náhodou na dôchodku nestrovil príliš z toho, čo si nasporil!

Taktiež dnes to už vieme, že R.F. mal čo najskôr po voľbách v roku 2006 znížiť sadzbu DPH pre oveľa širší sortiment tovarov, najmä tých nevyhnutných na prežitie človeka. Sadzba DPH bola brutálne zvýšená v období dzurindizmu napriek tomu, že táto éra bola od spočiatku, teda už od r. 2002, sprevádzaná hospodárskou konjunktúrou – takže likvidačné ekonomické a sociálne následky dzurindizmu neboli hneď zjavné a ľahko boli zmanipulovanými médiami cenzurované.)

A teraz k podstate. V celej rozprave v parlamente ani priamo v návrhu novely som nepostrehol, že v rámci zmien v II. pilieri by bolo vypustené katastrofálne ustanovenie, že štát a Sociálna poisťovňa ručia sporiteľom za straty spôsobené konaním (manažmentu) DSS-ky. (§157 ods.4 zákona o sociálnom poistení v kontexte s §121 ods.1 zákona o starobnom dôchodkovom sporení) Je nehorázne, aby som ja svojimi daňami a solidaritou so svojimi rodičmi na dôchodku (som len v I. pilieri) ešte navyše zabezpečoval aj ručenie pre egoistické a hazardujúce indivíduá, ktorým vôbec nevadí, že na svojich účtoch nemajú ani toľko, koľko si tam vložili. Veď ich konanie ohrozuje budúce dôchodky aj celý štátny rozpočet! A preto navrhujem začať skutočnú petíciu za záchranu našich budúcich dôchodkov (ja na to nemám čas ani prostriedky, ale „pochlapiť“ by sa mohli napr. sociálne-demokratickí mládežníci, či niektorá z naozaj nezávislých inštitúcií, prípadne Jednota dôchodcov Slovenska, ak budú mať na to dosť síl). Požiadavky petície:

1) Škodu, ktorá investorovi (vraj sporiteľovi) vznikne v II. pilieri, znáša sám (nemôže ju znášať a ručiť štát aj mojimi daňami a Sociálna poisťovňa aj mojimi odvodmi).

2) V prípade, že by investor (sporiteľ) svojím investovaním prišiel o všetky svoje investície (vraj úspory) v II. pilieri, bude mať dôchodok presne vo výške 50% dôchodku dôchodcu s tým istým príjmom za to isté obdobie zárobkovej činnosti, ktorý poberá dôchodok len z I. piliera.

3) Investovanie (vraj sporenie) v II. pilieri je dobrovoľné (nemôžu byť ľudia zákonom donútený platiť akciovým spoločnostiam založeným za účelom vytvorenia zisku pod hrozbou trestných zákonov). Investor môže dobrovoľne z II. piliera vystúpiť, peňažné prostriedky na účte v DSS (v II. pilieri) prechádzajú do SP (I. piliera) v celej výške a na osobu, ktorá vystúpila, sa hľadí, ako by v II. pilieri nikdy nebola. (Aby nedochádzalo k skratovým konaniam investorov, viem si pokojne predstaviť výpovednú dobu napr. 3 roky, a možnosť vziať výpoveď späť.)

A ešte by bolo na zváženie doplniť do petície (i keď tu to nie je až také dôležité, ako v zdravotnom poistení, kde štát platí aj za väzňov, rôzne skupinky poberajúce sociálne dávky, neprispôsobivých občanov a pod., skôr by išlo len o princíp, pretože toto sa dotýka v podstate slušných ľudí):

4) Na investovanie (vraj sporenie) cez DSS sa použijú iba vlastné peňažné prostriedky investora (sporiteľa), ktoré odvedie na základe zákona do Sociálnej poisťovne. Štát nie je platiteľom do DSS-iek zo starobného poistenia. Je len ťažko prijateľné, aby štát posielal časť daňových príjmov (ako odvody) do obchodnej spoločnosti založenej za účelom vytvorenia zisku, od ktorej pritom neodoberá žiaden tovar ani službu; ba ako tvrdí pravica, dokonca do súkromného vlastníctva investora (vraj sporiteľa) – pri DSS zjavne nejde o sociálnu sieť pri hmotnej núdzi.

Toto je len jeden z mnohých potrebných krokov. No aj tak mám obavu, že sa z dzurindizmu nespamätáme ani za 40 rokov. No a teraz tá sľúbená definícia dzurindizmu, ktorého dôsledky po deštrukčných zásahoch najmä do zdravotného a sociálneho systému, ako aj po brutálnom zvyšovaní daní pre väčšinu obyvateľstva a takmer sa dá symbolicky hovoriť, že až darovaní značnej časti majetku štátu a občanov SR oligarchom, sa prejavujú čím ďalej, tým viac.

Dzurindizmus je systém štátu v rokoch 2002-2006 spočívajúci najmä:

1) na potieraní pluralizmu názorov – napr. kto nesúhlasil s Dzurindom, Zajacom, Miklošom, Kaníkom atď. bol automaticky označovaný za sprostého, nekompetentného, nešikovného, neúspešného, prípadne ešte aj starého (rozumej dementného), či kryptokomunistu, jednoducho za triedneho nepriateľa,

2) v poklese občianskej angažovanosti, aj v porovnaní s mečiarizmom – výrazný pokles petícií, hromadných podmienok, verejných protestov (obava verejne vyjadriť názor spochybňujúci „genialitu“ predstaviteľov dzurindizmu – treba si všimnúť, že napr. aj environmentalisti zareagovali na to, že sa plánuje ropovod cez Žitný ostrov, nie počas dzurindizmu, kedy sa naplánoval, ale až počas vlády  R.F. 2006 – 2010),

3) v zneužívaní štátnej moci na.mocenské potlačenie akékoľvek prejavov vzdoru – viď napr. dva štrajky dnes už preukázateľne súdmi zrušené protiprávne. (Zatiaľ vrchol však bol počas vlády I.R. v II. fáze dzurindizmu, keď štát zjavne v rozpore s právom vyhlásil núdzový stav a poslal ozbrojených policajtov do nemocníc, keď lekári zachraňovali (aj) verejný záujem a záujem pacientov pri snahe urobiť z fakultných nemocníc bizniscentrá a úplne legálne podali výpovede – čl. 32 Ústavy hovorí, že občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. A dzurindizmus, ako sofistikovaná forma kryptofašizmu, bolo zavedenie takmer absolútnej vlády finančnej oligarchie, ktorej sa dala moc nad zdravím a životmi občanov, nad starobou občanov, ba nad ich peňaženkami a pričom stále núti občanov pod hrozbou trestných zákonov platiť na dividendy finančným oligarchom, ďalej zahŕňa rozpredaj – presnejšie rozkradnutie – a odovzdanie strategického majetku Slovenska a jeho občanov, ide najmä o prirodzené monopoly, energetiku a pod., oligarchom v tzv. veľkej privatizácii, kde hodnota len jedného podniku mala porovnateľnú hodnotu s celou tzv mečiarovskou privatizáciou; takže dnes nemáme ani peniaze, ani podniky, len dlhy – ak mečiarizmus mnohí nazývajú zločiný, tak čo je potom dzurindizmus?!) a

4) najmä v masívnej manipulácii médiami s takmer úplnou stratou nezávislosti novinárov, cenzúrou a absolútnou absenciou kritických názorov voči vláde, a úplným ovládnutím tzv. občianskeho sektora i vraj nezávislých inštitútov.

Ak sa R.F. nezačne s dzurindizmom a jeho následkami vyrovnávať principiálne, ale len kozmeticky (napr. sa bude hrajkať len so zmenami percent odvodov do DSS), tak výsledok bude presne taký istý, ako by pre finančnú oligarchiu pracoval (a možno aj pracuje …, či nie…?, uvidíme).