Antitotalita

V tomto štáte si furt niekto myslí, že rozširovaním množstva skutkových podstát trestných činov sa právo v SR zlepší. Takže dnes sme dospeli do takej absurdity, že realizácia slobody slova niekedy je, a niekedy nie je trestným činom (ako si zmyslí policajt alebo prokurátor). Až do zavedenia skutkovej podstaty trestného činu „ohýbanie práva“ napokon o tom samostatne rozhodol sudca (či už sa závery rozhodnutia niekomu páčili alebo nepáčili). Musím povedať, že ma do určitého času nenapadlo, že by som mohol byť stíhaný za to, že niekomu zaplatím 14,88 €. Lebo to povie nejaký „znalec“ na extrémizmus. Ja vlastne neviem, na akej univerzite či vysokej škole extrémistickej takýto znalec vôbec študoval? (Povedzte mi, vojak Kefalín, čo si predstavujete pod pojmom absurdné? – Černí baroni.)

Napr. hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov (čo melú dookola rôzni politici, najmä pred voľbami) v našom právnom poriadku predsa máme: §326 Trest. zákona – zneužívanie právomoci verejného činiteľa ako úmyselný trestný čin, §327 Trest. zákona – marenie úlohy verejným činiteľom ako nedbanlivostný trestný čin. Lenže podľa doterajšej aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní k tomuto podľa všetkého príliš nedochádza. Vraj … (Pozn. na odsúdenie verejného činiteľa je potrebné buď riadne zverstvo ním spôsobené alebo politická objednávka.) Zodpovednosť za škodu aj podľa terajšieho práva nastupuje automaticky po preukázaní protiprávneho konania verejného činiteľa, ak teda reálna škoda vznikla (už v rámci samotného trestného konania alebo iného následného civilného konania).

Ale poďme k veci. Ustanovenie § 362a Trestného zákona uvádza: Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Zaujalo ma na tomto trestnom čine, že sa týka len sudcov a prísediacich súdov, a rozhodcov rozhodcovských súdov. Vôbec sa nedotýka ostatných osôb, ktoré uplatňujú právo a vydávajú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré môžu niekoho poškodiť alebo zvýhodniť. A tu nejde len o prokurátorov či policajtov , ale rozhodujú predsa aj úradníci okresných úradov, ministerstiev, rozhodujú starostovia v stavebných či daňových konaniach, kde Vám nezákonné rozhodnutie dokáže riadne skomplikovať situáciu) a pod. Tu neobstojí argumentácia, že predsa rozhodnutia orgánov štátnej a verejnej správy sú preskúmateľné súdom (čo zvyčajne trvá niekoľko rokov). Aj rozhodnutia prvostupňových súdov sú preskúmateľné odvolacími senátmi, následne dovolacími na Najvyššom súde SR, prípadne potom Ústavným súdom, či napokon medzinárodnými súdnymi inštitúciami v Štrassburgu, prípadne Haagu.

A tiež, rozhodnutia policajta sú preskúmateľné prokurátorom. Ale rozhodnutia prokurátora (najmä v trestnom úseku) sú konečné.

Takže do budúcnosti vidím trestný proces takto:

Vy ako človek budete súdený. Sudca Vám dá nižší trest, ako si predstavuje prokurátor (napr. že Vám opitý chodec rovno spadol pod kolesá auta a došlo k jeho usmrteniu), či Vás dokonca oslobodí (lebo ste smrť tohto chodca zjavne nezavinili a žiadne dopravné predpisy ste neporušili). Tak prokurátor sa nebude „zdržiavať“ odvolaním na Krajský súd. Rovno začne tohto sudcu trestne stíhať za ohýbanie práva. A tohto prokurátora nikto nebude môcť rovnako trestne stíhať za ohýbanie práva. Čo myslíte, ako to dopadne? Sudca vopred dostane avízo, ako má rozhodnúť.

Poďme ďalej. Starosta či nejaký štátny úradník vydá rozhodnutie, ktoré Vy napadnete na súde a súd predmetné rozhodnutie vo Váš neprospech zruší. Čo spraví daný starosta alebo úradník. Podá trestné oznámenie na tohto sudcu. A starosta alebo úradník Vás budú šikanovať nezákonnými rozhodnutiami ďalej. Lebo na nich sa ohýbanie práva nevzťahuje.

A odtiaľto je už len „kúsok“, že aj v civilných konaniach sa „zatlačí“ na sudcu, ako má rozhodnúť, ak sa napr. budete súdiť so susedom o sporný pozemok. (Ak budete mať známeho policajta alebo prokurátora, ktorí „hodí reč“ s príslušným sudcom. Už to ani nebude musieť byť korupcia, bude stačiť „zatlačiť“ s ohýbaním práva.)

Takže nám tu prokurátori dostali neuveriteľnú moc nad súdmi (t.j. výkonná moc nad súdnou), lebo ak oni ohýbajú právo, trestný čin to nebude – stále to bude len „právny názor“.

Už len na okraj, nechcem sa v tomto blogu zaoberať novým špeciálnym prokurátorom. Je dostatočne známy, o jeho morálke i profesijnej etike je dosť známych skutočností, získanie jeho justičnej skúšky je taktiež dostatočne odprezentované. Mne najviac vadí, že na danú funkciu nemá kvalifikáciu. A to je obrovské nebezpečenstvo. Mne je jedno, či sa bojí opozícia, no ja opodstatnené obavy mám.

Pritom za normálneho stavu (t.j. aj do účelovej a politicky motivovanej novely zákona o prokurátoroch) aj neprokurátor mal možnosť stať sa hoci aj generálnym prokurátorom, nielen špeciálnym. Nastúpi na okresnú prokuratúru, začne tam pracovať, novú skúšku (justičnú, kedysi prokurátorskú, či advokátsku, notársku) už robiť nemusí – hoci ju má tak, ako má (pofidérne); každopádne má guľatú pečiatku pod osvedčením, ktoré nikto doteraz nezrušil. Ak získa teoretické i vlastné praktické skúsenosti z činnosti prokuratúry (ktoré nemá doteraz žiadne, má len z politiky a advokácie), ukáže svoje profesijne etické i odborné kvality a bude dostatočne schopný, prejde na krajskú prokuratúru a potom môže pokojne kandidovať hoci aj na generálneho, nielen špeciálneho prokurátora.

Obdobne platí – ja by som si napr. nenechal žalúdok operovať gynekológovi. Ale môže byť gynekológ primárom chirurgie? Samozrejme, že môže. Gynekológ nastúpi na chirurgiu. Tam bude makať minimálne 5 rokov, potom si spraví atestáciu z chirurgie (hoci štátna skúška na lekárskej fakulte je aj z chirurgie, aj z gynekológie, mimochodom aj z internej medicíny a pediatrie), a ak bude dostatočne schopný, stane sa možno aj primárom chirurgie. Ktorému sa nechám pokojne zoperovať, ak bude mať pozitívne referencie.

Takže pri volatilnej dikcii trestného činu ohýbania práva v Trestnom zákone a pri odbornej nekompetentnosti špeciálneho prokurátora v segmente prokuratúry v rámci právneho systému sa „máme na čo tešiť“. Pretože on bude dávať záväzné pokyny podriadeným prokurátorom.

No musím povedať, že jedno pozitívum v skutkovej podstate trestného činu ohýbania práva vidím. Ako je zo znenia predmetného ustanovenia zrejmé, toto sa vzťahuje na sudcov všeobecne a aj na rozhodcov. Takže ak niekedy nejaký rozhodca medzinárodnej arbitráže napr. obchodnej rozhodne v neprospech Slovenska, ktorýkoľvek občan môže dať na osoby, ktoré rozhodovali (hoci neboli zo Slovenska), trestné oznámenie pre ohýbanie práva. A orgány činné v trestnom konaní sa budú musieť týmto zaoberať, a prípadne budú môcť vydať medzinárodný zatykač a rozhodnúť o väzbe týchto osôb z medzinárodného arbitrážneho súdu (ak nedostanú pokyn, že to nesmú urobiť). Rovnako podľa môjho názoru platí aj pre sudcov napr. Európskeho súdneho dvora v Haagu. (Možno si spomínate, ako tieto uvedené súdy rozhodovali o práve akcionárov zdravotných poisťovní, aby si ponechali naše zdravotné odvody za účelom ich zisku. Tam totiž boli medzičasom aj rozhodnutia, ktoré vyslovene poškodzovali slovenských pacientov a platiteľov poistného. Hoci podľa mojich vedomostí, toto zverstvo – vyberania povinného zdravotného poistenia v SR za účelom a s právom zisku akciových spoločností v zdravotnom poistení, a to pod hrozbou trestu odňatia slobody pre ľudí, ktoré právo si uplatňovali akcionári týchto zdravotných poisťovní na arbitrážnych súdoch i na Európskom súdnom dvore, by malo byť po 13 rokoch snáď, aspoň z právneho hľadiska, definitívne pochované. Že do istej miery parazitujú stále, je, žiaľ, nepochybné.)

Takže ja sa do istej miery teším, že ak nejaký korporativistický parazit dá Slovenskú republiku na medzinárodnú arbitráž (napr. že máme minimálnu mzdu a to obmedzuje jeho zisky), a ak by táto arbitráž rozhodla proti občanom Slovenskej republiky, tak každý bude môcť dať na rozhodcov trestné oznámenie pre ohýbanie práva. A rovnako platí, ak Európsky súdny dvor EÚ rozhodne v neprospech občanov SR. Tak tých sudcov bude možnosť (aspoň skúsiť) trestne stíhať. Keď by chceli urobiť občanom Slovenska zle.

Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.