Antitotalita

Už som mal mesto „na lopate“!

Svojho času sa primátor rozhodol, že ľudia majú peňazí dosť, ale istá s.r.o.-čka málo. Tak vraj za účelom regulácie statickej dopravy extenzívnym spôsobom spoplatnil parkovanie; toto sa postupne rozširuje, zaberá už väčšinu sídlisk a dnes siaha takmer od tabule „začiatok obce“ po tabuľu „koniec obce“. Keďže som osoba s liberálnym zmýšľaním a teda mojou prioritou sú práva človeka, považujem za neprijateľné spoplatňovanie alebo iné obmedzovanie užívania verejných statkov pre ľudí – a súčasne išlo aj o brutálne zavádzanie ľudí a účelovo vyfabulované dôvody. A tak som sa začal brániť …

Bol podaný podnet na protest prokurátora. Tento podnet prijal, vyhodnotil a napokon protest podal. Vyhodnotil to tak, že určovanie dopravného značenia (teda i značka parkovisko, platené parkovisko, regulované parkovisko atď.) je prenesený výkon štátnej správy a teda dopravná značka je inštitútom verejnoprávnym – a teda je neprípustné, aby mesto v pozícii orgánu verejnej moci použilo dopravné značky pre subjekt súkromného práva spôsobom zabezpečujúcim pre takýto subjekt plnenie povinností zo strany tretích osôb. Mesto toto odignorovalo a ľudia ďalej platili s.r.o.-čke – za nič! A ak nezaplatili, (najmä) mestská polícia už svojimi donucovacími prostriedkami – „papuče“ a pokuty – toto plnenie pre s.r.o.-čku vymohla; mimochodom, nepripomína Vám to niečo z (nielen) 90-tych rokov?

Len na okraj, regulačný vplyv plateného parkovania je aj po faktickej stránke najmä na sídliskách nulový – jedine, že by sa obyvatelia odsťahovali alebo predali svoje vozidlo. Avšak určité skúsenosti s „regulačnými“ dôsledkami už máme, malí podnikatelia sa v spoplatnených zónach v mnohých prípadoch už dostali do existenčných problémov, keďže nielen parkovným (často na úrovni západoeurópsych miest vrátane tých veľkých), ale najmä následnými pokutami sa im začali vyhýbať (najmä cezpoľní) zákazníci, ktorým sa návšteva ich obchodu či reštaurácie predražovala (poznáte to mnohí: nedostupný alebo pokazený parkovací automat; zmätočná dopravná značka; „papuča“ skôr ako si stihnete kúpiť lístok, pretože naša „geniálna“ vyhláška hovorí, že bez zaplatenia na parkovisku nemôžete ani zastaviť, čo naši „pomáhať a chrániť“ niekedy nemajú škrupule využiť). A následne úplne logické prehusťovanie nespoplatnených častí, popri nevyhnutnom zhoršovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, dáva pseudoargumenty tým mocným na rozširovanie spoplatňovania parkovania a zvyšovanie poplatkov za bežné státie vozidla.

Ale poďme k veci. Keďže mesto neupravilo stav v zmysle protestu prokurátora, ako skutočný liberál som nadobudol presvedčenie, že by mal zasiahnuť tzv. minimálny štát ako nočný strážca. Tak som ho o to požiadal. Avšak, obvodný úrad pre dopravu a pozemné komunikácie s tým nič vraj nemá, krajský to isté, okresný dopravný inšpektorát nula bodov (viď ďalej, ako sa však dokázal zaktivizovať).

Treba povedať, že v tomto období som odolával zaplateniu výpalného s.r.o.-čke (definícia výpalného – nátlakom vynútená platba bez adekvátnej alebo žiadnej protislužby, prípadne za predstierané služby). Nebol ani morálny dôvod, správa pozemných komunikácií je originálnou právomocou mesta, dostáva na to peniaze od štátu vo výške dvoch tretín výnosu z daní z príjmov fyzických osôb a teda to som si už predsa zaplatil. Taktiež predpokladám, že s.r.o.-čka nemala ani lopatu na odhadzovanie snehu, nieto ešte nejaké stroje, tieto a obdobné práce robili technické služby mesta. A taktiež, to miesto kde parkujem, bolo postavené z peňazí, ktoré som zaplatil za svoj byt. Na vysvetlenie, vyhláška MŽP SR určuje vytvorenie minimálne jedného parkovacieho miesta na jeden byt a zaplatí to, prirodzene, stavebník. A príslušná STN je ešte oveľa prísnejšia. Len poznámka, čo, preboha, robia stavebné úrady v tomto už fakticky minimálnom štáte?!

A teraz k podstate. Ako som si len domyslel, v období posledných obecných volieb komusi na MsÚ asi „preplo“. (Pritom ja nie som absolútne verejne činný.) A mestskí „pomáhať a chrániť“ mi dali opakovane „papuču“, hoci už pri prvom raze som tvrdil, že priestupok som nespáchal, blokovú pokutu nezaplatím a vec dávam do správneho konania. Opäť len na okraj, bolo to pred vlastným bytom, takže som bol nablízku – pre tých hĺbavejších pozri právnu úpravu oprávneného použitia „papuče“.

To, že som teda po opakovanej „papuči“ zaplatil s.r.o.-čke, považujem za svoje veľké zlyhanie. Ale čitateľ musí pochopiť, že ak by som sa napr. ponáhľal s dieťaťom do nemocnice, že sa dusí alebo silno krváca a nájdem na mojom vozidle „papuču“ a oneskorená pomoc by mala, nedajbože, vážne následky, to by už bolo na zásadnú svojpomoc voči zodpovedným a tomu som sa chcel vyhnúť; keď ide o bežných ľudí, represia štátu sa aktivizuje rýchle a účinne.

Takže „minimálny“ štát sa aktivizoval. Okresný i krajský dopravný inšpektorát porušenie dopravných predpisov a teda i oprávnenosť pokuty potvrdili. Tak som musel ísť na súd. A súd, čo možno mnohých prekvapí pri dnes prebiehajúcej a značne preháňanej škandalizácii súdov, mi napokon rozsudkom pokutu zrušil. Peniaze mi vrátili a nahradili trovy konania. Celý príbeh trval asi 4 roky. Takže už som mal mesto „na lopate“ a platenie s.r.o.-čke za jej fiktívne či predstierané (vraj) služby „v paži“.

Ale človek mieni, parlament mení. V roku 2011 vládna koalícia pofidérnym spôsobom „obchvatom“ cez tri zákony zaviedli nové miestne poplatky – obec mohla spoplatniť aj bežné parkovanie na verejných priestranstvách na základe všeobecne záväzného nariadenia a tieto peniaze (všetky) boli príjmom obce. Do istej miery ma to u neokonzervatívnej politickej reprezentácie neprekvapilo, i keď ma to nasr..dilo; feudalizáciu práv človeka má v programovej výbave, teda je tu dobrý zemepán – starosta a Vy mu budete platiť desiatok. Ale bola tu aspoň jedna vec, vynútene sme mali platiť municipálnemu panstvu, kde bol aspoň teoretický predpoklad, že tie peniaze budú použité vo verejnom záujme ľudí.

Ale to asi nasr..dilo aj parkovacie s.r.o.-čky a akciovky. „Veď akože podnikať na verejnom priestranstve spôsobom, že ležím hore pupkom, starosta mi postaví dopravné značky na platené parkovanie, ja ale určím ceny a ak mi nejakí drzí vodiči nezaplatia, tak „chlapci“ z mestskej alebo štátnej „pomáhať a chrániť“ mi to zabezpečia, je krásne. Jediný výdavok možno bude, že budem musieť „chlapcov“ trocha motivovať. A ak bude treba, nedajbože, nejaký výdavok na opravu parkoviska, vypýtam ho od mesta, veď na správu a údržbu pozemných komunikácií a verejných priestranstiev dostáva predsa peniaze zo štátneho rozpočtu –  hádam na to nepoužijem svoje ťažko zarobené peniaze s vysokou pridanou hodnotou.“ A vec sa javí, že takéto maniere sa rozšírili naprieč politickým spektrom.

Terajšia vláda opäť vrátila do hry s.r.o.-čky, akciovky a pod. novelizáciou zákona. Teda povinnosť ľudí platiť parazitujúcim oligarchickým skupinkám za fiktívne či predstierané služby (tentoraz v parkovaní) a pre tento súkromný záujem na zisku a na dividendách tajtrlíkom z týchto zoskupení sa bude naďalej a určite ešte intenzívnejšie používať represívny aparát štátu. Toto však už nie sú len feudalizačné tendencie, toto už má fašizoidný charakter a ide evidentne naprieč terajším politickým spektrom (posilnenie vlády finančnej oligarchie na úkor práv človekov). A proti tomuto je, teda aspoň zatiaľ, M. Kotleba slabý odvar. Jedine, čo mi trocha dáva nádej, je, že akoby sa začali otvárať oči slobodným a mysliacim ľuďom, ktorý si ctia pravý význam slova liber, libertas, sloboda a odmietajú selektívny, teda len takzvaný, liberalizmus. A najmä, že non-mainstreamový ekonomický, sociologický a pod. intelektuáli túto fašizoidnú tendenciu (ako vidno bez ohľadu na pravicu či ľavicu) začínajú už aj konkrétne pomenúvať vo svojich publikáciách – len ešte aby sa to dostalo aj na verejný celospoločenský diskurz.

Bezdôvodné zaberanie verejných statkov a verejného priestoru (v podstate parcelovanie zemegule) v súkromnom záujme parazitujúcich zoskupení obmedzuje slobodu človeka, vyvoláva nerovnosť a o nejakom bratstve radšej pomlčím, toť ideály Veľkej francúzskej revolúcie. Vymáhané nedôvodných plnení v súkromnom záujme pre obohatenia nejakých skupiniek, ktoré si MOCNÍ vymyslia, a to mocenskými štruktúrami štátu, smeruje do totality.  Už som v médiách zaregistroval dokonca niekde aj tendenciu k spoplatňovaniu chodníkov (tie sa už asi tiež stávajú súkromnými majetkami). Pri takejto tendencii sa dá predpokladať, že o 20-25 rokov budeme vždy v poslednom kvartáli povinne podstupovať spirometriu s tým, že následne sa podľa vitálnej kapacity pľúc vyrubí daň za používanie vzduchu (možno to bude za produkciu CO₂ fyzickou osobou). A to nemyslím zo žartu, už mám svoj vek a ubezpečujem čitateľa, že ak by som pred 20-25 rokmi niekomu povedal, že bude platiť za to, že parkuje pred svojim vlastným domom/bytom, tak by mi neveril. A ak by som dodal, že to bude platiť ležiacemu tajtrlíkovi, ktorí pre neho nič nespravil, len bude inkasovať benefity na úkor jeho peňaženky, tak by ma vysmial.

P.S. Chcel som ešte niečo dodať, s.r.o.-čky parkovaní na verejných priestranstvách sú len jednou časťou skladačky, ale o niečom som už písal, hoci dávnejšie, prípadne napíšem nabudúce. Aj tak je to už príliš dlhý blog. Inak, postup, ktorý som vo vyššie uvedených konaniach použil, bol, priznávam, trochu neštandardný v určitých podrobnostiach a určite sa nedá použiť univerzálne.