Antitotalita

Začal som blogovať. Doteraz bol internet pre mňa najmä zdroj informácií, avšak v čase výpovedí lekárov som sa začal zúčastňovať aj diskusií na webe, keďže to, čo dokázali slovenská vláda v kooperácii so slovenskými médiami v manipulácii s verejnosťou, za to by sa nemusela hanbiť ani komunistická propaganda. Nedávno som totiž zachytil, že vláda SR chystá vendetu lekárom a chce zakázať štrajkovať zdravotníckym pracovníkom. Ach, aká známka demokracie a liberalizmu – niečo podobné bolo vykonané už za R. Zajaca (tiež vraj liberálny demokrat). Takže toto tu už bolo (v §29 zákona o poskytovateľoch), avšak od roku 2008 bol tento zákaz ako zjavne neústavný a proti slobode človeka zrušený. No a teraz sa vláda rozhodla, že sa opäť vráti k zákazu štrajku, ako zjavne totalitnému mocenskému inštitútu, pre (zatiaľ len) určitý segment pracovníkov – zdravotníkov, hoci títo ani nie sú štátnymi zamestnancami (s garantovanými platmi, výsluhovými dôchodkami atď.). A to ma vedie, že by asi bolo dobé sa vrátiť k tomu, o čom boli výpovede (či ak chcete tzv. štrajk) lekárov, čo vedie vládu k evidentne preexponovanej, ba až nebezpečnej reakcii. Budem čerpať z mojich príspevkov v tom čase uverejnených na diskusných fórach (a pomerne bohatých životných i profesných skúseností).

Hoci sa výpovede lekárov informačnou manipuláciou z strany médií i štátu zvrhli len na otázku miezd lekárov, a to úplne neopodstatnene, predsa sa len na začiatok pristavím pri nich. Priemerná (hrubá) mzda v hospodárstve SR v 2011 podľa ŠÚ SR je 763 €/mes. Teda 4,40 €/hod. Priemerná mzda v zdravotníctve a soc. starostlivosti je 690 €. Podľa (ministrom zdravotníctva) medializovaných informácií je priemerná hrubá mzda lekára vraj 1600 €/mes., ale podľa zdroja INEKO to je 1240 €. Ak (naivne) predpokladáme, že minister zdravotníctva o 1600 € hovoril pravdu, tak priemerná hrubá hodinová mzda lekára je 5,40 €, keďže lekár odpracoval svoj bežný pracovný mesiac – teda povedzme 300 hod./mes. (Môj bežný pracovný mesiac býval 300-350 hod. mesačne v nemocnici.) Tých 5,40 €/hod. je, mimochodom, 3-násobok minimálnej mzdy, ktorá je v roku 2011 vo výške 1,82 €/hod. Čo sa týka rôznych príplatkov, Zákonník práce nepozná ani príplatok za zmennosť, ani za víkend, ani osobný či osobitný príplatok a v praxi často nepozná ani príplatok za nadčas; gratulujem tým, čo ich majú. Takže dnes hodinový zárobok priemerného lekára sa rovná trojnásobku hodinového zárobku priemerného pomocného robotníka, ktorý má minimálnu mzdu. Priemerná hrubá mzda sestry je 860 €/mes.  (To je podľa zdroja SKSaPA na základe štatistických údajov – som si plne vedomý nedostatočnej výpovednej hodnoty akéhokoľvek priemeru, teda aj priemernej mzdy a jej jedno, či sa to týka sestier alebo lekárov). Takže priemerná hodinová mzda sestry je 5,00 €, keďže sestra odpracovala svoj bežný pracovný mesiac – teda povedzme 170 hod./mes. (Sestry zvyčajne pracujú na 8 alebo 12 hodinové zmeny.)

Je pozoruhodné, že v prípade zvýšenia miezd sestier (naozaj nedôstojne ohodnotených, a to nielen sestier), taká negatívna mediálna kampaň spustená nebola. Pritom, ak by lekári svoj protest „neustáli“,  tak priemerná hrubá hodinová mzda sestier a pôrodných asistentiek by po avizovanom zvýšení asi dorovnala, ba možno prevýšila, priemernú hodinovú mzdu lekára (alebo oveľa pravdepodobnejšie, sestry by nevybojovali nič). Takže priemerný lekár by mal hrubú mesačnú mzdu vyššiu od priemernej sestry len primerane podľa počtu odpracovaných hodín v nemocnici. Súčasne minister zdravotníctva asi pozabudol, že okrem sestier a pôrodných asistentiek existujú aj záchranári, röntgenlaboranti, fyzioterapeuti, laboranti atď. Takže počítam, že sa nasrdia (a už je to tu) ďalšie kategórie zdravotníckych pracovníkov: „Divide et impera!“

Tiež treba pripomenúť (mimochodom nijako neodôvodnené) brutálne vyhrážky totalitnej štátnej moci o znížení mzdy lekára o 30% v tom čase, čo by priemerného lekára dostalo pod (aj dnešnú) mzdovú úroveň nielen priemernej sestry. Pritom nikto nehovoril o prerozdelení zodpovednosti medzi lekárom a sestrou tak, aby zodpovedala aj ich (hodinovému) mzdovému ohodnoteniu. Nepočul som, že by sestry mali prijať takú mieru zodpovednosti za pacienta, ako by vyplývalo z ich ohodnotenia oproti lekárom, ak porovnávame priemerný hodinový zárobok. Prirodzene, ak by sestra pracovala stále 170 hod./mesiac   a lekára by štátna brutalita donútila pracovať nielen tých 300 hodín mesačne, ale napr. 400 či aj viac hodín mesačne (trocha argumentum ad absurdum, ale ako sa ukázalo, pri tejto vláde sa nedá nič vylúčiť, keďže počas núdzového stavu môže byť prekročená maximálna dĺžka prac. času), lekár bude mať mzdu logicky výrazne vyššiu – a ak by štát jej výšku následne manipulatívne zverejnil, pospolitý ľud si povie: „Čo by tie svine v bielych plášťoch ešte chceli, ja mať takýto plat…!“ (Stále sa totiž úmyselne zabúda, že mzda lekára je zvyčajne tvorená výrazne vyšším úväzkom ako 1,0.)

Naozaj sestrám zvýšenie miezd prajem, myslím si, že aj učitelia sú ohodnotení nedôstojne a dehonestujúco, avšak ako som sa jednému môjmu známemu pedagógovi snažil argumentovať, že naozaj sa nedá zmysluplne porovnávať hrubá mesačná mzda za odpracovaných 170 hodín verzus za 300 hodín; bol to matematik a fyzik, tak pochopil.

Minister zdravotníctva (žiaľ aj s premiérkou), ako bolo vidno, neuveriteľne zavádzali (či klamali?). Bolo to zrejmé aj pri údajnej (a opäť manipulatívnej) ponuke paušálne zvýšiť mzdy lekárom o 300 €, ktorí to však jednoznačne odmietali, pretože sa v takomto zmysle nejednalo o ich požiadavku a bol by to absolútne nesystémový až protisystémový krok. A teda nie preto, že by sa im málilo, ako sa snažia pred verejnosťou prezentovať vládna a ministerská propaganda – pri takejto demagógii by sa aj komunistická totalita musela ešte viac červenať. Neviem, prečo sa zdá byť priemerný zárobok lekára 7 €/hod. veľa, keď sestra má 5 €/hod.  a bude mať viac (a každý vie, koľko stojí murár, automechanik, inštalatér a pod.). Že toto zvýšenie by znamenalo nejakú záťaž pre štátny rozpočet je absolútny blud, pretože vláda sa predsa zaviazala aj na dodržiavanie Zákonníka práce. Takže ak lekár s 300 hod./mesiac pri priemernej mzde 5,40 €/hod. má dnes (podľa ministra zdravotníctva) priemerne mzdu 1600 €/mesiac, tak pri zvýšenej mzde na 7 €/hod. a pri odpracovaných 200 hod./mes. (podľa Zákonníka práce) by bola priemerná mesačná mzda lekára 1400 €. Takže finančné prostriedky by sa v skutočnosti ušetrili!

Ďalej netreba zabudnúť, ako si minister zdravotníctva  a premiérka robili z lekárov, doslova, „kozy“. Tranformácia nemocníc na a.s. v danom čase (po rozhodnutí prezidenta) nebola zrušená, ale len spočívala a potichu čakala na opätovný rozbeh, keďže novela 34/2011 Z.z. zrušená nebola (bola zrušená, a tým pádom aj transformácia nemocníc na a.s., až potom, ako lekári odmietli takýto „ofajč“). Je evidentné, že pri (povinnej) transformácii nemocníc na a.s. muselo ísť o obrovské peniaze (o ktoré mali záujem rôzne „skupinky“), keď sa politická garnitúra tak krvopotne bránila splniť túto požiadavku (nielen) lekárov. Celé pôsobenie ministra zdravotníctva počas jeho pôsobenia v podstate spočívalo v tom, aby zabezpečil možnosť permanentného a čo najväčšieho odlivu peňazí zo zdrojov verejného zdravotného poistenia vo forme dividend skupinke svojich piatich kamarátov (alebo pánov?), či v inej forme ďalším zosieťovaným segmentom a parazitujúcim skupinkám v zdravotníctve. Účelovo sa používa argumentácia nálezom Ústavného súdu, ktorý však dividendy akcionárov naozaj nijako neriešil. Právo na dividendy z verejných prostriedkov pre akcionárov (napr. z Cypru) nijako z nálezu Ústavného súdu nevyplývajú, tento nález sa používa len za účelom „legalizácie“ sprostého a nenažraného tunelovania (a nemocnice ako a.s. mali byť zjavne pokračovaním tunela po zdravotných poisťovniach ako a.s.). Pacienti tak ostali úplne bokom, dôležitými sa stali len ich peniaze ako platiteľov povinného poistného. Vtedajšie tvrdenia premiérky, že minister Uhliarik konsolidoval rezort (tak ho konsolidoval, že vyžadoval vyhlásenie núdzového stavu), že ho odovzdáva bez dlhov, boli až neuveriteľné. A bezdôkazne obviňovať lekárov, ktorí  dali výpovede, že berú úplatky, bolo viac ako trápne. Takže za vzniknutú situáciu, vrátane toho čo nastalo po 30. novembri 2011, je plne zodpovedný minister zdravotníctva, keďže nevykonal absolútne nič relevantné na zabránenie stavu, ktorý nastal! Pri tom všetkom by sme však nemali zabudnúť aj na zdravotné poisťovne, a.s., ktoré sú zo zákona povinné(!) zabezpečiť poistencom nepretržitú dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, no po 30. novembri túto povinnosť prestali plniť. Takže zasiahol štát, ale, paradoxne, nie proti zodpovedným poisťovniam akciovým spoločnostiam, ale proti lekárom! (Zvláštne, že toto zlyhanie akciových spoločností sa neodzrkadlilo na platbách poistného, čo by v zmysle Obchodného zákoníka – zľava z ceny – malo byť úplne prirodzené, vrátane vyvodenia zodpovednosti voči členom ich orgánov – napr. trestný čin všeobecného ohrozenia).

Známi ministrovi chlebodarcovia (a určite aj ostatné skupinky parazitujúce na systéme zdravotníctva) zatiaľ „vytiahli“ bez akejkoľvek protihodnoty zo zdravotníctva niekoľko stotisíc €. Aktuálne sa súdia o ďalšiu, údajne miliardu €. Z toho je zrejmé, že naozaj vopred plánovali nepreplatiť poskytovateľom (nemocniciam) uskutočnené a nevyhnutné zdravotnícke výkony vo výške viac ako miliardy €, teda hneď od počiatku nemali v úmysle zaistiť a zaplatiť pacientom ich liečbu (čo ich môže vystaviť až do nebezpečenstva smrti, prípadne ťažkej ujmy na zdraví). A keďže sa svojho času jednalo aj o moje vlastné peniaze, ktoré som istej zdravotnej poisťovni zveril za účelom preplatenia zdravotnej starostlivosti a ona ich miesto toho poslala na Cyprus či Kajmanské ostrovy, chápem toto aj ako spreneveru mojich peňazí (uvedené skutkové podstaty sú mojím subjektívnym vnímaním, či je to tak aj vo formálnej trestnoprávnej rovine, zatiaľ nikto neriešil).

Už len na margo: cenzúra v slovenských médiách túto informáciu veľmi rýchlo stopla (ako to býva, keď ide o niečo naozaj dôležité pre ľudí, čo by im mohlo otvoriť oči), ale je zrejmé, že určité „skupinky“ okolo DSS (tiež akcionári?) si už brúsia zuby na zisky vo fondoch starobného dôchodcovského sporenia. Ak si mohli vyplácať akcionári zdravotných poisťovní v podstate v neobmedzenom množstve dividendy zo zisku vo fondoch verejného zdravotného poistenia, na základe obdobných ustanovení to určite pôjde aj z fondov starobného dôchodkového sporenia. Minister vnútra mal o týchto indíciách veľkolepú tlačovú konferenciu – no a potom zrazu úplné ticho! Asi skupinky vyhrozili, že „ak bude ešte o tomto „tiežpodnikaní“ informovať, bude zle“. A toto už nie je bežná „Gorila“ , toto je „King Kong“.

Už len záverom. Vláda SR si vyskúšala brutálny útok na jednu skupinu obyvateľstva, bežných zamestnancov. Toto sa nestalo ani za Fica, ani za Mečiara (teda selektívne určené nútené práce – za socializmu pracovať museli všetci). Totiž mnohí lekári 1. decembra už neboli v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu voči nemocniciam (pracovná povinnosť počas núdzového stavu predpokladá kvalifikované konanie zamestnávateľa alebo konanie obvodného úradu); a rozhodnúť o neplatnosti výpovede lekára po skončení pracovného pomeru môže len súd, určite nie vláda, či, nedajbože, samotný zamestnávateľ. Táto vláda a minister zdravotníctva sa síce ukázali ako katastrofa, ale prečo si to majú, preboha, odnášať lekári? Toto už nie je pravica, ale ultrapravica. Na Slovensko sa vplížila vláda finančnej oligarchie ochotná brutálne zasiahnuť voči bežným, slušným ľuďom, ktorí sa iba dožadujú svojich práv (napr. možno v budúcnosti aj svojich dôchodkov z II. piliera v sľubovanej výške a nie znížených napr. o údajné práva akcionárov na dividendy zo zisku vo fondoch starobného dôchodkového sporenia). Kedysi sa tomu hovorilo fašizmus.