Antitotalita

V rámci predvolebnej rétoriky sme počuli, že ak bude Fico pri vláde, bude to znamenať – vyberám: zrušenie rovnej dane, zhoršenie pružnosti trhu práce, zastavenie potrebných reforiem v súdnictve a prokuratúre, pokračovania zadlžovania, neefektívnosti a plytvania v zdravotníctve, či ohrozenie úspor ľudí v II. pilieri.

K zdravotníctvu som sa svojho času vyjadroval, že dnes len „zberáme ovocie“ zmien, ktoré prebehli v rokoch 2002-2006. Ako som už spomínal, stranu Smer-SD som nikdy doteraz nevolil (a v 2010 som veril v širokú koalíciu); som liberálne zmýšľajúci človek, takže predmetom môjho záujmu a prioritou sú práva a sloboda fyzickej osoby: okrem všeobjímajúceho štátu, ktorý určí aj to, ako často mám chodiť na stolicu, zásadne odmietam realizáciu nadradenosti nad človekom zo strany rôznych „derivátov“, ako sú právnické osoby typu s.r.o., a.s., rôzne holdingy, finančné skupiny, korporácie, monopoly, ale určite aj miestne municipiálne panstvá, ktoré zastrešuje iný „derivát“: združenie ZMOS – zemepansko-miestodržiteľská organizácia starostov; ako liberál naozaj nepotrebujem medzi mnou a štátom nejaké ďalšie neofeudálne panstvo/á. Z toho logicky vyplýva, že vládu rokov 2002-2006 pokladám za naozaj katastrofu, s ktorej dôsledkami sa budeme pasovať možno dlhšie, ako s dôsledkami socializmu. Najmä preto, že žiaden vtedajší komunista (prípadne aj robotník-nekomunista) po roku 1989 štát nežaloval, nedával podania na Ústavný súd, prípadne na Medzinárodnú arbitráž, že legislatívne zmeny po roku 1989 porušili jeho „legitímne očakávania“, a preto sú protiústavné. Takže s legislatívnymi paškvilmi z čias socializmu nebol až taký problém sa vysporiadať, i keď to dalo veľa roboty. Avšak komunistickí pohrobkovia tieto právne nástroje s vervou a obľubou používajú, takže s legislatívnymi paškvilmi dnešných dní je obrovský problém sa vysporiadať najmä preto, že nikoho nezaujíma, ako rozhodnutia zasahujú do práv a slobody ľudí, zdôrazňujem to slovo ľudí, ale je veľký záujem, aby nejaká legislatívna zmena nezasiahla do často fiktívnych či špekulatívnych „práv“ „derivátov“.

Katastrofu tzv. zdravotníckej reformy po roku 2002 cítime už dnes, keďže ide o priebežný systém už dnes aplikovaný. A vyhliadky pre zmenu sú biedne: sú tu „legitímne očakávania“ „derivátov“ – tzv. finančných skupín, ktoré blokujú a budú blokovať zmeny v prospech ľudí. Avšak čo druhý Svätý grál dzurindizmu, II. dôchodkový pilier? Ten zatiaľ tíško spočíva a nášľapné míny čakajú na vybuchnutie. Takže bude II. pilier (prípadne vôbec môže) fungovať, alebo dopadne ako tzv. zdravotnícka reforma?

1) Prvá nášľapná mína sa nachádza v §121 ods.1 zák. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý uvádza: Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde. Ak by došlo pri náhrade škody sporiteľovi k vyčerpaniu kapacity rezervného fondu, uplatní sa §157 ods.4 zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného fondu solidarity nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným predpisom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.

Podľa verejne dostupných zdrojov bolo vo fondoch DSS v roku 2008 viac ako 2 mld €, v 2010 takmer 4 mld €, takže ak predpokladáme nárast, povedzme, 1 mld/rok, v roku 2020 budú DSS disponovať so sumou 14 mld €. (Pri povinnom vstupe to bude pravdepodobne o dosť viac. A o 20 či 30 rokov to bude enormne vysoká suma, ktorá bude určite neuveriteľne lákať rôzne tzv. finančné skupiny – ale to len ako poznámka, viď webový odkaz nižšie.) Príjmy štátu podľa aktuálneho zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 sú 13,5 mld €. Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade zlyhania jednej DSS (je ich 6 rôznej veľkosti), ak by mal štát postupovať podľa dikcie zákona, toto by spôsobilo výrazné problémy, pri väčšej DSS či viacerých pravdepodobne až krach ekonomiky SR. (A vylúčiť sa to nedá, pretože nielen že sme tu mali a máme finančnú krízu, ale ako vidno, i zákonodarca na takúto možnosť pamätá a nevylučuje ju.)

2) Druhá nášľapná mína je v §121 ods.2 zák. 43/2004 Z.z., kde sa uvádza: O náhrade škody podľa odseku 1 rozhoduje súd.

V II. pilieri je t.č. cca 1,5 mil. sporiteľov. Takže v prípade žaloby pri škode spôsobenej konaním priemerne veľkej DSS by súd musel razom riešiť 250 000 (štvrť milióna) žalôb. Vzhľadom na rozsah, ale taktiež vzhľadom na trvanie súdnych konaní na Slovensku, do obrovských problémov by sa dostali osoby, ktoré budú mať krátko pred dovŕšením dôchodkového veku. Až do právoplatného rozhodnutia by museli žiť len z dôchodku z I. piliera, čo pokojne môže byť menej ako životné minimum.(A zas by tu mal zasiahnuť ten „nenávidený“ alebo „minimálny“ štát.)

Celý obraz dotvára už len §121 ods.3 zákona: Sociálna poisťovňa prevedie bez zbytočného odkladu na účet toho dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ určil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, finančné prostriedky v rozsahu náhrady škody podľa rozhodnutia súdu.

Takže poškodený sporiteľ bude musieť ešte absolvovať konanie pred Sociálnou poisťovňou, čo tiež potrvá určitý čas. Ale bude to zjavne limitované tým, ako bude štát schopný dopĺňať rezervný fond solidarity (prípadne či vôbec bude mať potrebné množstvo peňažných prostriedkov k dispozícii).

3)   Podľa medializovaných informácií majú dnes sporitelia na účtoch v DSS menej peňazí, ako tam vložili. A neobstojí zjednodušujúci argument, že výnosy kolíšu s hospodárskym cyklom a neskôr sa to zlepší.

Tu totiž vidím tretiu nášľapnú mínu. Považujem za ťažko spochybniteľné tvrdenie, že bude rozdiel vo výške dôchodku, ak bude sporiteľ uzatvárať dohodu o vyplácaní doživotného dôchodku v čase konjunktúry, alebo v čase recesie a prepadu finančných trhov (a ani nemusia byť takého rozsahu ako dnes). Môže si síce počkať, kým neprebehne ekonomický cyklus do rastových čísel, ale tých pár rokov bude musieť žiť len z dôchodku z I. piliera.

Len poznámka – v tzv. III. pilieri, keďže slúži na „prilepšenie“ k dôchodku, nie je problém vyčkať na odoznenie recesie. Ale I. a II. pilier majú zabezpečiť základné živobytie.

4) Už to bolo naznačené vyššie, ale za štvrtú nášľapnú mínu považujem ustanovenia, ktoré odkazujú na Obchodný zákonník, a to §47 ods.6 zák. 43/2004 Z.z.: Na dôchodkovú správcovskú spoločnosť sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak. Videli a vidíme to v prípade zdravotných poisťovní, z ktorých (zatiaľ) jedna si privlastnila verejné peniaze platiteľov zdravotného poistenia a zo zisku vo fonde verejného zdravotného poistenia vyplatila akcionárom dividendy, čím, prirodzene, znížila množstvo peňažných prostriedkov vo verejnom zdravotnom poistení, a teda v celom zdravotníctve. Ich právna argumentácia je ustanovením §178 ods.1 Obchodného zákonníka: Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie.

Takže pri takomto paušalizovanom odkaze na Obchodný zákonník, bez existencie zakazujúcich ustanovení (aspoň ja som ich nenašiel), sa môže zopakovať to, čo môžeme vidieť vo fondoch verejného zdravotného poistenia – akcionár si môže začať „ukrajovať“ zo ziskov vo fondoch starobného dôchodkového sporenia, čím, prirodzene, bude zhoršovať zhodnocovanie peňazí sporiteľov. Teraz je to neaktuálne, keďže fondy sú v strate a teda neprodukujú zisk, ale do budúcnosti to môže byť riadny „tunel“ – tunel vo verejnom zdravotnom poistení by bol len takým tunelíkom pre elektrický vláčik. A zjavne sa na ňom už začalo robiť, viď napr.:  http://www.aktuality.sk/clanok/194037/korupcia-na-ministerstve-prace-uplatok-ponukli-lobisti/ Je zaujímavé, že o tejto „gorile“ minister spravodlivosti už pol roka mlčí ako „voš pod chrastou“.

5)   Piata nášľapná mína je ukrytá v detaile, že zákon neupravuje valorizáciu dôchodku po uzavretí zmluvy s poisťovňou o vyplácaní starobného dôchodku, na ktorú budú prevedené peňažné prostriedky sporiteľa z DSS. Takže valorizácia by mala byť (ale či bude, je otázne) predmetom zmluvy medzi už starobným dôchodcom a poisťovňou. Avšak kľudne sa môže stať, že ani jedna z dostupných poisťovní nedá na trh taký produkt, ktorý by reálne zhodnocoval starobný dôchodok z II. piliera (prípadne ho už a priori stanoví na najnižšej možnej úrovni, teda 0,6-násobok životného minima, aby mala rezervu zvyšovať dôchodok do budúcnosti).

Len pre ilustráciu uvediem niektoré parametre, ako sa zmenili za posledných 15 rokov:

–  životné minimum v roku 1997 – 55 €, v roku 2012 – 185 €,

–  minimálna mzda v roku 1997 – 90 €, v roku 2012 – 320 €,

–  priemerná mzda v roku 1997 – 300 €, v roku 2012 sa predpokladá cca 800 €.

Z uvedených čísel vidno, že ak dôchodca dožije a bude poberať dôchodok z komerčnej poisťovne tiež 15 rokov, tento by mal narásť približne 3-násobne. Tu je tiež otázka, či si to vôbec bude vedieť ten dôchodca pri uzatváraní zmluvy o vyplácaní starobného dôchodku s príslušnou poisťovňou vypočítať.

Takže čo s tým? Dá sa toto mínové pole nejako odstrániť, alebo aspoň zvýšiť jeho bezpečnosť tak, aby opätovne, teraz pre zmenu akcionári DSS, nezačali jačať, ako keď hysterickému decku berú hračku, podávať (prostredníctvom podobne jačiacich – no určite neskorumpovaných, že? – poslancov) podania na Ústavný súd, prípadne sami iniciovať Medzinárodné arbitráže?

To sa dá naznačiť len rámcovo. V prvom rade sa treba prestať sa tváriť, že ide o sporenie a začať ľudí informovať a správať sa podľa skutočnosti, že v podstate ide o investovanie.

Toto jednoznačne vyplýva z §47 ods.1 a 2 zák. 43/2004 Z.z., ktoré v spojení uvádzajú:

Dôchodková správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť …, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia … Správou dôchodkových fondov sa rozumie riadenie investícií, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie zhodnocovanie majetku v dôchodkovom fonde na základe rozhodovania dôchodkovej správcovskej spoločnosti …

Z toho logicky vyplýva, že vstup, ale i výstup z DSS musí byť dobrovoľný a uskutočňoval by sa podľa obdobných ustanovení, ako je to pri iných poistných a investičných produktoch finančných inštitúcií. Mám za to, že v demokratickej a slobodnej spoločnosti nie je možné nikoho nútiť, aby začal investovať. (Ma fascinovalo, že minister z tzv. liberálnej strany presadzuje zákonom danú povinnosť ľuďom, že musia platiť obchodnej spoločnosti („derivátu“), v tomto prípade a.s. – a to dokonca pod hrozbou trestnoprávnej sankcie. Ale on je asi taký liberál, ako ja som černoch.)

Čo sa týka ručenia Sociálnou poisťovňou (a následne štátom), to treba jednoznačne zrušiť, pretože to ohrozuje celý štát finančným krachom (reálne nebude môcť splniť svoju zákonnú povinnosť voči sporiteľom – teda ľuďom!) vzhľadom na množstvo peňazí, ktoré budú spravovať DSS a súčasne je ručenie Sociálnou poisťovňou za investičné aktivity sporiteľa (v podstate investora) irelevantné.

Myslím, že to stačí. Možno niekedy nabudúce skúsim niečo napísať o rovnej dani, zákonníku práce a trhu práce a nesmiem zabudnúť, čo som mal už raz v pláne – na nájomcov v reštituovaných bytoch a vlastníkov týchto bytov.