Antitotalita

V minulom príspevku bolo poukázané, že tzv. „daňová reforma“ a svätý grál tzv. „rovnej dane“ v podstate znamenali len jedno – masívne zvýšenie daňového zaťaženia pre absolútnu väčšinu ľudí na Slovensku, a to nielen pracujúcich. Práve prostredníctvom takmer dvojnásobne zvýšenej DPH (aj na tovary a služby bežnej, či dokonca úplne základnej potreby), sa až brutálne zvýšilo (nepriame) daňové zaťaženie napr. aj pre dôchodcov (ale i nezamestnaných, či pre ľudí v sociálnej sieti). Toto malo ďalekosiahle následky, priamy vplyv až do dnešných dní, takže možnosti ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia pre majoritu obyvateľstva, kam radíme stredné a nižšie príjmové skupiny, aby sa „zaplátali diery“ v čase krízy sú práve „vďaka“ tzv. daňovej reforme značne limitované.

Tak čo s progresivitou dane z príjmov? Asi ju v čase konsolidácie treba, lebo ako vidno, takto nastavenou tzv. rovnou daňou sa nič neskonsoliduje. Ale aby to, preboha, nebo taký paškvil ako do roku 2002, kedy progresivita sadzby dane začala stúpať snáď ešte pod úrovňou priemernej mzdy! Údajná navrhovaná suma 2750 € mesačne (pri priemernej mzde do 750 €/mesiac) sa zdá prijateľná, ako aj zvýšenie sadzby pre príjmy prevyšujúce túto sumu na 25%. Ja si dokonca myslím, že pri takomto ponímaní sa ani nedá hovoriť o progresívnom zdanení, ale o modifikáciu rovnej dane na dve úrovne – levely: jedna rovná sadzba dane (19%) pre prvý level zárobkov do 33.000 €/rok a druhá rovná sadzba dane (25%) pre druhý level zárobkov nad 33.000 €/rok (cca 1 milión Sk).

Podľa môjho názoru pod progresívnou daňou treba z gramatického i logicko-matematického rozumieť kontinuálny rast sadzby dane spolu s príjmom, takže pri minimálnej mzde, povedzme že mesačne 300 €, bude sadzba 0% zo zdaniteľného príjmu fyzickej osoby, pri 400 € 7%,  pri 500 € 12,5%, pri 600 € 17%, pri 1000 € 27%, pri 2000 € 37%, pri 3000 € 41% – ide v podstate o hyperbolickú závislosť, v tomto fiktívnom prípade sadzba dane nemôže prekročiť 50%, prirodzene, sklon a oploštenie uvedenej hyperbolickej závislosti je možné nastaviť až na takmer lineárny priebeh a s ľubovoľne určeným horným limitom (limitou) sadzby dane z príjmu. Toto je podľa môjho názoru skutočne progresívna daň (daňová sadzba) v pravom slova zmysle, a súčasne je napriek tomu úplne jednoduchá; ale o takejto skutočnej progresii dnes predsa nik nehovorí…

Ak štát nechce zaťažovať ľudí ďalšími novými či zvyšujúcimi sa daňami a poplatkami, naozaj sa musí pozrieť po daňových príjmoch inde. Naozaj nechcem preháňať, ale nevieme, čo bude o 25 rokov a čo s nami narobí moc veľkokapitálu, teda moc tohto nového neofeudálneho panstva – spomeňme si napr., čo všetko bolo iné pred 25 rokmi a pozrime sa, čo je dokonca možné už dnes : takže ešte ostáva napr. mestský poplatok za chodenie po chodníkoch – veď mestský poplatok za odstavenie vozidla na verejnom priestranstve pred vlastným domom tu už máme; môžme zaviesť daň za produkciu CO₂ vzniknutého dýchaním – každý zdanený subjekt by raz ročne absolvoval povinnú spirometriu za účelom vyrubenia dane; do úvahy prichádza aj selektívne zvýšenie DPH na vodu a potraviny, veď jesť a piť sa musí a tí čo neprežijú odbremenia sociálny systém; a napokon možno príde úplná privatizácia výberu daní a poplatkov – „veď súkromný subjekt to bude robiť určite lepšie ako štát a ešte bude mať aj zisk“ – cielené experimenty už dnes vidno v zdravotnom poistnom, teda poplatkoch do fondov zdravotného poistenia, a je zjavné, že už si viacerí brúsia zuby aj na zdroje vo fondoch starobného dôchodkového sporenia atď. atď.

Ešte stručne k dani z dividend: myslím, že logicky mysliacemu je úplne jasné, že nejde o dvojité zdanenie – daň zo zisku platí predsa jeden subjekt napr. akciová spoločnosť, avšak daň z dividend platí úplne iný subjekt – akcionár, hoci v podstate z tých istých peňazí. Ak by sme pristúpili k pseudologike „dvojitého zdanenia“, tak aj ja (každý) je dvojito zdanený – najprv zaplatím daň z príjmu a potom z tohto už zdaneného príjmu, teda z tých istých peňazí sa zrealizuje aj platba DPH, ak si niečo kúpim (a bežnému človeku, spotrebiteľovi vratky DPH nik nedá).

K avizovanému odchodu firiem do daňových rajov len toľko: potrebujeme tu takéto špekulatívne firmy, ktoré podľa všetkého len koristia? Určite nie, lebo Slovensku a jeho ľuďom nič neprinášajú. Veď prečo by mali „slušní“ Slováci podnikať na Slovensku prostredníctvom cyperskej firmy? Len že by chceli podvádzať, kradnúť a odr..ávať štát i ostatných ľudí – pozná niekto napr. cyperskú (ale možno i holandskú či inú inostrannú firmu so Slovákmi, Čechmi, Maďarmi atď. v pozadí), ktorá poctivo podniká na Slovensku, Česku, Maďarsku a dokonca prináša nejakú pridanú hodnotu? Ja som o takej nepočul…

Mimochodom, nie je dôvod, aby zahraničné subjekty, vrátane akcionárov a spoločníkov zahraničných obchodných spoločností, neplatili žiadne dane, ak využívajú administratívne, bezpečnostné, logistické atď. služby Slovenskej republiky. V prípade ľudí predsa obdobu máme – daň za ubytovanie v prípade miestnych daní, keď musím zaplatiť, ak sa niekde prechodne ubytujem (viď paralela zahraničnej firmy na Slovensku). Už som to spomínal: ako liberálny človek neznášam neustálu preferenciu fiktívnych právnických osôb pred skutočnými fyzickými osobami – človekami. Naozaj si myslím, že by sa konečne primeraným spôsobom mali na chode spoločnosti finančne zúčastňovať aj iné subjekty, nielen pracujúci ľudia a solídne firmy. A to je možné uskutočniť len zavedením nových daní pre doteraz bezdôvodne preferované fiktívne subjekty, tzv. investorov (hoci v skutočnosti sú to exvestori), napríklad aj stratové s.r.o.-čky – teda povinnosť zaplatiť aspoň minimálnu daň nebude vychádzať len z príjmu, obratu a pod., ale bude vychádzať už zo samotnej existencie subjektu (obdobne je to pri odvodoch u živnostníkov).

Je tiež na zamyslenie, nakoľko je zmysluplná možnosť uplatňovať firmám nadmerné odpočty DPH (a je jedno či sa tieto vratky aj reálne vrátia v konkrétnych peniazoch, alebo sa formálne započítajú do budúcich daňových povinností). Nechápem, prečo by mal štát takýmto spôsobom podporovať firmy, ktoré vzhľadom na nadmerné odpočty DPH do tovaru či služby zjavne nielenže nepridávajú žiadnu hodnotu, ale ju v podstate odoberajú – nevyplácaním, či nemožnosťou započítania nadmerných odpočtov DPH by štát v podstate chránil tovary a služby pred „odobratím“ hodnoty.

Takže dnes sa dajú dane a poplatky hľadať naozaj už len tam, kde sú peniaze, lebo ak sa budú, typicky pravicovo, ďalej zdierať len ľudia – fyzické osoby (zamestnanci, živnostníci, ostatné SZČO), ale aj zaťažovať poctiví slovenskí (ale i zahraniční) zamestnávatelia a malí podnikatelia pôsobiaci na reálnom trhu (sem určite nepatria energetické či iné monopoly, ale ani úplne zjavné kartely bánk) na úkor rôznych parazitujúcich pseudopodnikateľsko-politicko-finančne-polomafiánskych zoskupení, tak sa spoločnosť (a to nielen vo fiskálnom zmysle) nemôže skonsolidovať. Pozn.: A na uvedené politicko-finančne-mafiánske zoskupenia určite nebudú stačiť len zmeny v daňovom systéme. No ak by takéto „skupinky“ zo Slovenska odišli kvôli „vysokým daniam“, tak by to bolo len a len dobre.