Antitotalita

Premiér slávnostne oznámil, že sa idú vykonávať kroky za účelom vytvorenia jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. S týmto cieľom ide premiér vyjednávať s akcionármi zdravotných poisťovní. (Len pre istotu je potrebné vysvetliť, že aj tzv. súkromné zdravotné poisťovne sú pri výkone verejného zdravotného poistenia verejnoprávnymi inštitúciami – teda právnickými osobami, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy – a to nielen v zmysle našej legislatívy, ale aj európskej). Ako liberálny človek som, prirodzene, zástancom pluralizmu, a to aj vo verejnom zdravotnom poistení. Avšak to, čo dokázala vykonať istá gorilia skupinka ako akcionár istej zdravotnej poisťovne s peniazmi zdravotných poplatníkov (živnostníkov, ostatných szčo, zamestnancov, ale i zamestnávateľov – zvyčajne podnikateľov) odovzdaných do fondu verejného zdravotného poistenia, vyvoláva v mojom „svetonázore“ závažné trhliny. (Viď i http://antitotalita.blog.pravda.sk/2012/02/10/ked-citam-o-gorile-mam-pocit-ze-som-z-inej-krajiny-ako-ti-co-sa-cuduju/ ). Avšak som nanajvýš prekvapený týmto avizovaným postupom premiéra, pretože som presvedčený, že s mafiou sa nevyjednáva!

Dajme bokom Union z.p. a.s., že by si jeho akcionári „ulievali“ peniaze zdravotných poplatníkov na cyperské či iné účty, sa zatiaľ nepreukázalo. Takže R. Fico ide jednať s gorilou skupinkou o odkúpení jej zdravotnej poisťovne. Ak si vezmeme do úvahy, akú sumu už táto skupinka v podstate spreneverila (teraz nemám na mysli spreneveru v zmysle trestnoprávnom, ale takom bežnom, ľudskom slova zmysle, išlo totiž kedysi aj o moje peniaze), a čo si od štátu stále požaduje, považujem možnosť dohody s gorilami na nejakej akceptovateľnej sume za absolútne nereálne. (Viď aj http://antitotalita.blog.pravda.sk/2012/06/18/nedajme-grekom-dajme-pente/ ) Súčasne je potrebné povedať, že ak by došlo k odkúpeniu, či, nedajbože, vyvlastneniu gorilých akcionárov, tak na Dôvere z.p. a.s., visí ťarcha bankového úveru, zatiaľ je to cca 180 mil. €, ktoré by štát musel aj po vyvlastnení predmetným bankám zaplatiť a je evidentné, že tento úver sa bude zvyšovať až do avizovanej čiastky cca 400 mil. €. (Viď napr. http://spravy.pravda.sk/dovera-si-pozicala-179-5-miliona-eur-vyplacala-z-toho-aj-akcionarov-pxc-/sk_domace.asp?c=A120711_200332_sk_domace_p29 )Vôbec by som sa nečudoval, keby si Dôvera „požičala“ na splatenie zjavne fiktívneho záväzku, vyplývajúceho len z formalizmu kreatívneho účtovníctva, od banky, ktorú vlastnia sami akcionári Dôvery, noblesne nazývaní vraj finančná, skupina (mafiáni sa zvyknú nazývať noblesne – napr. „kmotrovia“, prípadne ako „tí schopnejší, šikovnejší“, či „tí mimo stáda“ a pod.), alebo v rámci dobrých vzťahov s inými gorilkami aj od banky spadajúcej do portfólia napr. „Ja  a Ty“ (doplň podľa ľubovôle).

Vyjednávanie R. Fica s predmetnými akcionármi je zhovadilosť. Ak nebude konečne jednoznačne a definitívne vyriešená fundamentálna otázka (právne, nie politicky) – teda či povinné odvody na zdravotné poistenie (či akékoľvek iné platby) vynucované štátom pod hrozbou trestnoprávnej sankcie – teda až trestu odňatia slobody – sa stávajú súkromným vlastníctvom goríl alebo sú stále verejnými zdrojmi zdravotných poplatníkov na úhradu potrieb poistencov; a či je možné pozbaviť osoby (živnostníkov, szčo, zamestnancov i zamestnávateľov) vlastníctva k svojim zarobeným peniazom (štátnym donútením k zaplateniu zdravotných odvodov) nielen vo verejnom, ale i súkromnom záujme za účelom zisku obchodnej spoločnosti a dividendy akcionára – tak SR sa určite nevyhne ďalším arbitrážam. (Penta si ide „zahrať“ medzinárodnú arbitráž asi tak, ako ja si idem zahrať futbal.) Pretože bude zásadný rozdiel, či sa v rámci ocenenia pri vyvlastňovaní do majetkových práv zdravotnej poisťovne budú počítať aj štátom zaisťované zdravotné odvody, alebo nie; pretože ak nie, tak zdravotná poisťovňa bude mať len svoje imanie, čo akcionári vložili a po jeho odčítaní je ostatná hodnota poisťovne vlastne nulová. Teda dúfam, že gorily a štát si nebudú navzájom predávať a kupovať poistencov, teda ľudí, ako stádo dobytka! Ak by sme vychádzali zo sumy, čo Penta zatiaľ požaduje od štátu (750 mil. €), plus údajný dlh Dôvery voči akcionárom Dôvery (a dá sa predpokladať, že tento bude vyplatený a tým „pretransformovaný“ na dlh poisťovne bližšie neurčenému konzorciu bánk), vrátane požiadaviek akcionárov Unionu, naozaj by to mohla byť suma blízka sume, čo dala SR do Eurovalov – a s nedozernými následkami na štátny rozpočet v čase potrebnej konsolidácie (odhadujem do výšky 1/10 ročného príjmu štátneho rozpočtu).

Je až neuveriteľné, že náš právny systém, zdá sa, neumožňuje jednoznačné vyjadrenie v takej v podstate primitívnej otázke, či je možné (v súlade s právom) vyplácať dividendy priamo z verejných zdrojov, teda z peňazí zdravotných poplatníkov, inak povedané – vyvlastňovať či obmedzovať vlastnícke právo ľudí v súkromnom záujme obchodnej spoločnosti. Pre mňa ako liberála je absolútne neprijateľné, aby ma štát nútil len z dôvodu mojej existencie (že som sa narodil) pod hrozbou trestnoprávnej sankcie platiť obchodnej spoločnosti a.s. zriadenej za účelom vytvorenia zisku (aby čitateľ nebol v omyle, aj štátom vlastnená poisťovňa je a.s., to že akcionárom je ministerstvo zdravotníctva nič nemení na obchodnoprávnom ponímaní akciových spoločností, akcionár v zmysle Obchodného zákonníka nepodniká, len disponuje so svojím majetkom a svoje akcie môže napr. predať súkromnému subjektu). Že VšZP v podstate saturuje v zdravotníctve, aj za cenu svojho zadlžovania alebo predlžovania čakacích lehôt pre svojich pacientov, odliv peňazí na cyperské účty, je jej problém, za ktorý si môže sama.

Čo sa týka povinných zdravotných odvodov, je tu ešte jeden závažný aspekt. Totiž pre istú časť poistencov zdravotných poisťovní (dôchodcovia, deti, nezamestnaní, ale i neprispôsobiví občania, väzni a pod.) je platiteľom zdravotného poistenia štát. A štát to platí zo svojho rozpočtu, teda z mojich (Tvojich, našich) daní. Takže finančná mafia je platená okrem iného aj priamo zo štátneho rozpočtu a časť pôvodne mojich peňazí, ktoré som zaplatil ako dane štátu, odvezie na Cyprus – to už je naozaj silná káva! Takže hoci som Dôveru (pôvodne Apollo) po zmene akcionárskej štruktúry urýchlene opustil (žiaľ, štát mi to neumožnil okamžite, musel som rok počkať, to je tiež svinstvo), stále cez moje dane živým tieto parazitujúce skupinky.

S mafiou sa nevyjednáva! Má však R. Fico nejaké možnosti? V podstate sa môže stať aj to, že R. Fico aj za cenu veľkých finančných obetí vytvorí jednu zdravotnú poisťovňu; a o pár rokov príde k moci opäť nejaký zlepenec 6-ich strán, ktorý rozdelí VšZP na 6 akciových spoločností a každá strana zlepenca dá tú svoju časť sprivatizovať spriaznenej skupinke (odpredá časť stáda). A ani svatý nevie, ako by pri opätovnej zmene zákona ohľadom zisku zareagoval napr. Ústavný súd. I keď jeho nález ohľadom tzv. „zákona o zákaze zisku“ je po formálno-právnej stránke akceptovateľný, to že vôbec neriešil ústavnosť predchádzajúcej právnej úpravy voči ľuďom, osobám – povinným platcom zdravotného poistenia (teda či zákonodarca len neodstraňoval protiústavný stav), odignoroval systematický výklad zákona (využil len historický výklad, keďže gramatický a logický výklad zákona neviedli k žiadanému cieľu), ukazuje a otvára podľa môjho názoru možnú cestu novej právnej úprave. A v prípade opätovného podania na Ústavný súd (napr. skupinkou skorumpovaných poslancov) je nevyhnutné „prinútiť“ Ústavný súd (ak bude treba, hoc aj Európsky súdny dvor či Európsky súd pre ľudské práva), aby sa konečne vyjadril, či teda členovia stáda (za čo nás považujú politicko-ekonomicko-mafiánske skupiny) sú povinní odovzdávať svoje vlastné peniaze priamo do súkromného vlastníctva niekoho iného!

Podľa môjho názoru by štát nemal jednať s parazitujúcimi skupinkami a pri riešení problému by mohol napríklad postupovať takto:

1) Zrušiť pre VšZP formu akciovej spoločnosti, pretransformovať ju na právnickú osobu osobitného druhu (niečo obdobné ako Sociálna poisťovňa), ktorej prvoradou úlohou bude zabezpečiť verejné zdravotné poistenie najmä pre osoby, ktoré nie sú schopné platiť si ho samy a teda garantovať pre ne poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v prípade nepriaznivých zdravotných udalostí (to nevylučuje poistenie aj samoplatcov poistného).

2) Štát prestane byť obligatórnym platcom zdravotných odvodov pre už vyššie spomínané skupiny obyvateľstva – vymeriavacím základom pre zdravotné odvody budú všetky príjmy (to tu začala zavádzať už pravica v minulom období – odvody z nájmu, dividend, úrokov atď.), teraz sa budú rátať ako príjem aj sociálne dávky (v niektorých krajinách sú napr. dôchodky zdanené i zodvodnené) a bude, samozrejme, určený aj minimálny možný zdravotný odvod.

3) Občan, ktorý nebude mať dostatočné príjmy (alebo majetok) sa stane poistencom VšZP a štát (ako nočný strážca v zmysle liberálneho ponímania štátu) bude uhrádzať poistné zaňho obdobne ako dnes (sú dve možnosti: buď automaticky, avšak ja by som sa skôr priklonil k tomu, že dotyčný človek musí aktívne prejaviť svoju vôľu – možno dôchodca bude chcieť ostať v zdravotnej poisťovni a.s., pretože ju bude považovať za lepšiu ako VšZP a dohodne si s ňou také platobné podmienky, ktoré budú zodpovedať výške jeho dôchodku; podobne dieťa – rodičia dostanú výhodné rodinné zdravotné poistenie, takže dieťa ostane spolu s nimi poistené v zdravotnej poisťovni a.s., ak však rodičia nebudú mať dostatočné príjmy, aby platili poistné aj za svoje dieťa, prihlásia ho do VšZP, kde bude poistné platiť štát). Zjednodušene – právo na výber zdravotnej poisťovne bude mať len ten, kto si zdravotné poistenie aj sám platí (nie je tzv. poistencom štátu) a súkromné zdravotné poisťovne budú môcť konečne vymýšľať pre svojich potenciálnych poistencov rôzne poistné produkty.

V uvedenom prípade by išlo dve právne úpravy, verejnoprávna (garantovaná štátom, mimo Obchodného zákonníka) a súkromnoprávna (slobodné rozhodnutie jedinca), existujúce popri sebe (teda nejde o účelovo zmätočný verejnosúkromný právny hybrid). Takáto úprava napĺňa ústavné práva osôb (právo na verejné zdravotné poistenie, teda nie povinnosť) a tiež je odstránená tá zhovadilosť, že osoba je zo zákona povinná platiť akciovej spoločnosti vytvorenej vždy a priori za účelom vytvorenia zisku (ako konštatoval aj Ústavný súd). Taktiež si neviem predstaviť, ako by táto zmena mohla zasiahnuť do práv akcionára – hádam by nežaloval SR, že mu odmieta darovať časť svojich daňových príjmov; i keď v banánovej republike, akou sa stalo Slovensko od dôb dzurindizmu, by som sa ani nezačudoval. A myslím, že by tu boli i iné benefity – napr. možnosť fínančnej sanácie VšZP zo strany štátu v prípade nevyhnutnej potreby, ktorá by absolútne nenarážala na právo EÚ v zmysle hospodárskej súťaže (i keď to je vlastne vyriešené, len „Ústavný súd to asi nevie“ – citujem R. Fica).

Ak R. Fico pristúpi k vyvlastneniu akcionárov zdravotných poisťovní, bude to stáť obrovské peniaze a utvorí sa obrovský precedens do budúcnosti, že ak si štát neporadí s mafiánskymi skupinami a bude s nimi vyjednávať a v podstate im platiť (že nebudú kradnúť, spreneverovať, vypaľovať a pod.). Čo urobí štát, keď budú vytunelované DSS-ky, a.s. (na tom sa tiež už začalo pracovať, viď napr. http://www.aktuality.sk/clanok/194037/korupcia-na-ministerstve-prace-uplatok-ponukli-lobisti/ , ale tam sa vraj angažujú Ja a Ty) ? Tiež láskavo vyplatí tunelárov pod zámienkou vyvlastnenia DSS-iek aby uchránil aspoň aké-také dôchodky pre občanov?

Prirodzene, existuje ešte jedna možnosť riešenia – možnosť, ktorú by mal štát voči parazitom spoločnosti jednoznačne preferovať. Istú dobu som sa zaoberal otázkou, či do toho ísť. Mám istú (napokon dokonca na základe právoplatného súdneho rozhodnutia úspešnú) skúsenosť s obdobným (ale niekoľkoročným) „bojom“ s … iným druhom tzv. verejnosúkromných právnych úprav (bez pomlčky – teda prostriedkami verejného práva, sankciami, sa vymáhajú súkromnoprávne benefity, zisk či dividendy, pre obchodnú spoločnosť). Avšak keď som vzal do úvahy, ako sa gorilám podarilo skorumpovať ÚDZS, keď navyšovali (a následne znižovali) základné imanie peniazmi zdravotných poplatníkov v období 2007-2008, aktuálne tiež pri odsúhlasení úveru na zaplatenie fiktívneho dlhu Dôvery voči gorilím akcionárom; ako skorumpovaním PMÚ (iné vysvetlenie neexistuje) dosiahli zastavenie konania, takže PMÚ pri brutálnej koncentrácii poisťovní Dôvery a Apolla (2009-2010) so zásadnými ekonomickými následkami napokon ani nerozhodoval, hoci to zákon predpokladá; aby som nezabudol – predbežné opatrenie súdu ohľadom knihy Gorila, korupcia parlamentu pri prijímaní tzv. reformy zdravotníctva, prehnaná aktivita poslancov v podaní pri tzv. zákaze zisku a následne polovičaté rozhodnutie ÚS SR atď. – a to všetko sa tiahne od vlády M. Dzurindu, cez vládu R. Fica, následne I. Radičovej až po dnešok – tak som si povedal, že kašľať na to, že to je príliš veľké sústo pre jedného človeka (a nezaplatené).

Ide o to, že do decembra 2005 uvádzal §6 zákona 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach (v ods.2 a 8) nasledujúce: „Ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti, je povinná vytvoriť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ak je v zozname najmenej jeden poistenec a zdravotná poisťovňa dosiahla v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom zaradila poistenca do zoznamu, kladný hospodársky výsledok (teda zisk), je povinná finančné prostriedky vyplývajúce z tohto výsledku použiť na zdravotnú starostlivosť poistencov zaradených do zoznamu, a to až do výšky 100%. Zdravotná poisťovňa môže použiť menej ako 100% finančných prostriedkov vyplývajúcich z kladného hospodárskeho výsledku na zdravotnú starostlivosť poistencov zaradených do zoznamu len vtedy, ak sumou zodpovedajúcou takejto výške finančných prostriedkov zabezpečí zdravotnú starostlivosť pre všetkých poistencov zaradených do zoznamu.“ Takže ako vidno, tzv. zákaz zisku v určitej forme existoval aj v pôvodnej právnej úprave. Od 1. januára 2006 toto ustanovenie zmizlo, dá sa predpokladať, že opäť bol skorumpovaný slovenský parlament, prípadne predmetné zmeny si mafia zabezpečila priamo na ministerstve zdravotníctva a boli parlamentu podsunuté na schválenie (a ten ich v svojej ultrapravicovej tuposti aj schválil – tiež využívaný postup, je asi lacnejšie skorumpovať ministerského úradníka ako korumpovať zákonodarcov). Čo je však podstatné, bolo by treba zistiť, či v roku 2005 Dôvera uhradila všetku zdravotnú starostlivosť v čase splatnosti (podľa Vestníka ÚDZS neuhradila) a či žiaden jej poistenec nečakal na poskytnutie zdravotnej starostlivosti (treba zistiť v ktorejkoľvek nemocnici, ambulancii, či inom zdravotníckom zariadení) – a teda či vôbec mohli byť legálne vyplatené  dividendy zo zisku v údajnej výške 2 mld Sk (všetky ostatné tunely do fondov verejného zdravotného poistenia od roku 2006 boli len pokračovaním vzhľadom na počiatočnú nepostihnuteľnosť mafiánskych finančných skupín). Lebo ak bol porušený §6 zák. 581/2004 Z.z. a v rozpore so zákonom predstavenstvo a valné zhromaždenie rozhodli o výplate dividend zo zisku a akcionári sa obohatili o 2 mld Sk, je na zvážení použitie §326 ods.4 (podľa výšky škody) Trestného zákona: Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu alebo prekročí svoju právomoc a spôsobí tak škodu veľkého rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov. Treba zdôrazniť, že pre účely Trestného zákona je podľa §128 za verejného činiteľa považovaná aj osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, kam verejné zdravotné poistenie jednoznačne spadá. A v prípade zdravotných poisťovní a.s., vykonávajúcich verejné zdravotné poistenie, ide o fyzické osoby konajúce v predstavenstve a vo valnom zhromaždení (osoby v týchto orgánoch a.s. rozhodujú o rozdelení zisku a vyplatení dividend).

Takže R. Fico ide jednať s mafiou. Ja si myslím, že nemusí (presnejšie – nesmie). Pozn.: a možno si potom zájde aj do Belize.