Antitotalita

Takže SMER a SNS sa rozhodli otvoriť tému interrupcií. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/520685-tema-potratov-otvori-politicku-jesen/ Neviem, čo vedie tieto strany, najmä SMER, otvárať túto problematiku. Na ich voličov to môže mať nepredvídateľný efekt a najmä u SMERu to môže vyvolávať aj vnútrostranícke pnutie. V tomto príspevku sa však vôbec nechcem zaoberať nejakými politickými, morálnymi, svetonázorovými či inými subjektívnymi názormi na problematiku interrupcií.

Kým prejdem ďalej, chcel by som uviesť trocha na margo. Keďže už dlhšie sledujem, čo produkuje priestor masmédií a politiky (dal som tomu skratku 4M alebo MMMM – mas-mediálna manipulácia mozgov prípadne mediálna manipulácia mozgov más), už dávno som nadobudol názor, že tieto rôzne – v podstate okrajové – témy sa nafukujú a permanentne sa vyťahujú z dôvodov, aby sa ľudia nezaoberali naozaj podstatnými otázkami napr.:

1. Prečo máme 30 rokov po „majdane“ väčšinou 500-1000 € brutto (t.j. v čistom len pár stoviek €)?
2. Prečo má žena, ktorá vychovala 4 deti, ktoré všetky pracujú, starobný dôchodok necelých 300 €?
3. Prečo napriek stúpajúcim výdavkom (verejným i tých z vlastnej peňaženky) nám v zdravotníctve stále klesá dostupnosť v ambulantnej i nemocničnej sfére (viď výrazný pokles počtu nemocníc a „miznutie“ ambulancií).
4. … a množstvo iných otázok či problémov, ktoré sa dotýkajú absolútnej väčšiny ľudí, si dokáže každý čitateľ určite doplniť sám.

To, ako sa k rôznym nejedenkrát intímnym a z ohľadom na ich výskyt aj okrajovým záležitostiam dnes pristupuje (napr. viera aj sexualita patria za dvere súkromia, nie na verejnosť) má jeden veľmi zvrátený výsledok – hoci tieto záležitosti môžu trápiť len minimum ľudí, tí, ktorí tieto okrajové témy takto masovo a mediálne vyťahujú na verejnosť, chcú vlastne prikazovať druhým osobám, ako sa majú správať, hoci sa ich to nijako netýka.

Pre katolícky veriacu ženu netreba zákon o interrupciách meniť, ona ju predsa nepodstúpi (samým činom by bola z katolíckej cirkvi exkomunikovaná). No čo je katolíkov do toho, čo robí ateistka? Rovnako platí pre tie rôzne LGBTI – ak budú „dve milujúce sa bytosti“ (citujem Z.Č.) sa milovať za dverami spálne, nikoho do toho nič nie je. Ale ak to budú robiť na verejnosti a pohoršovať, pôjde o protiprávne konanie bez ohľadu, či išlo o homo- alebo hetero- aktivitu. (Pozn. prirodzene niektoré sexuálne aktivity sú zákonom zakázané, napr. sexuálne zneužívanie (t.j. pedofilné činy – teda aspoň zatiaľ), znásilnenie, sexuálne násilie, súlož medzi príbuznými. A treba zdôrazniť, že bez akejkoľvek diskriminácie v prospech či neprospech LGBTI; teda okrem znásilnenia, to môže byť len hetero-.)

Každopádne otváranie a následné sprísňovanie zákona o interrupciách sa mi (bez akejkoľvek konšpirácie) javí, že najprv sa daným zmenám potešia fundamentalistickí katolícki konzervatívci (ďalej len „neo-koni“), no napokon, síce potichu, sa budú tešiť aj rôzne progresivistické neoliberálne zoskupenia (ďalej len „neo-liberi“). Je to logické, obe tieto politické prúdy sú súčasťou politického presadzovania korporativizmu (prirodzene, „neo-socani“ sa pri tomto príčinlivo taktiež účastnia). V prvom rade diskusie o interrupciách odklonia mysle ľudí od otázok 1. až 4. položených vyššie (od myšlienok na kvalitné a cenovo primerané jedlo, na bývanie, myšlienok na splatné hypotéky či rastúce exekúcie, od myšlienok na hrozbu straty zamestnania a pod.). Ľudia sa budú vadiť o nepodstatnej záležitosti, keďže počet interrupcií postupne a aj dosť výrazne klesá. V druhom rade budú neo-koni šťastní, že z ideologických dôvodov obmedzili nejaké práva žien. A v treťom rade budú aj neo-liberi napokon šťastní, pretože pre „dve milujúce bytosti“ tu bude zvýšená ponuka možných adopcií detí. Možno sa Vám to nezdá? Skúsim objasniť.

Najprv treba uviesť, že sa trocha opomína, ktoré ženy podstupujú interrupciu (na žiadosť ženy, nie zo zdravotných dôvodov). Mnohokrát ide o ženy, ktoré majú 2, 3 či dokonca 4 deti (je pravda, že občas len jedno a ďalšie nechcú, čomu príliš nerozumiem; musím však priznať, že oficiálne celoslovenské štatistiky nemám, vychádzam len z lokálnych zdrojov). No a tie viacdetné na ďalšie dieťa nemajú nielen ekonomické možnosti, ale ani dostatok síl. Žena zrobená z namáhavej práce (po 2-4 materských) pri páse v krajine „ekonomického tigra“ je dnes už v 40-tich rokoch natoľko zrobená (ale rovnako bývajú aj muži pri síce pomaly, no neustále sa zrýchľujúcich pásoch v našich „tigrích“ montovniach), že radšej podstúpi interrupciu. A štát jej to asi ide zakázať. (Ako som už spomínal, nerozumiem SMERu – neo-socani sú tiež súčasťou korporativizmu, ale tu by som očakával aspoň nejakú pro forma rétoriku: o následnej pomoci rodinám, o sociálnom bývaní, o zlepšovaní ekonomických parametrov rodiny tak, že dieťa nebude mať zásadné ekonomické dôsledky pre starajúcu sa rodinu, že nebude riziko, že sa rodina dostane „pod most“ a pod.)

Nasledujú „nehody“ z mladosti. Tu teda zvyčajne ide o dosť mladé dievčiny (s podobne mladými potenciálnymi otcami), kde sociálna perspektíva je problematická bez výraznej podpory rodiny (na štát sa spoliehať nedá). Prirodzene, bolo by najlepšie, aby rodina dala podporu a dieťatko sa narodí – bolo by to náročné, ale nie nezvládnuteľné. Každopádne, keďže mám už nejaké tie roky, podľa môjho názoru tie ekonomicko-sociálne riziká pre „pubertálne rodiny“ boli výrazne nižšie a reálne možnosti lepšie pred rokom 1989. Ale to už je história …

A ešte sú tu „nehody“, ktoré sú zvyčajne podovolenkové. A ak je biologický otec dokonca nedohľadateľný či neznámy pre matku, tá podstúpi interrupciu. (Podotýkam, že takéto rozhodnutia ženy v absolútnej väčšine prijímajú naozaj veľmi ťažko.)

A dostávame sa konečne k meritu veci. Ak žena nebude môcť podstúpiť legálnu interrupciu v SR, možno ju podstúpi v SR nelegálne, možno pôjde do inej krajiny (čo však tiež môže byť problém, pretože „interrupčná turistika“ je v ČR podobne protizákonná ako v SR, Poľsko je jasne pasé, maďarskú, rakúsku a ukrajinskú právnu úpravu nepoznám). No napokon asi dieťa z donútenia porodí. (Tu ma práve napadla jedna zaujímavá otázka, či následne štát oslobodí rodičov od počiatku od vyživovacej povinnosti voči „vynútenému“ novorodencovi, ktorú im ukladá §62 zákona o rodine, kým prebehne adopcia.)

No a tu sa zrazu zjavia „dve milujúce bytosti“, ktoré si dieťatko adoptujú. Ani nebudú potrebovať žiadnu „náhradnú maternicu“, s tým zvyčajne sú nemalé finančné výdavky (odbery a umelé oplodnenie, vynosenie náhradnou matkou atď.).

Takže neo-liberi síce budú dnes určite vykrikovať, ale napokon budú šťastní – neo-koni (teda v spolupráci s neo-socanmi) im zabezpečili nemalé množstvá náhradných materníc na produkciu detí; a zadarmo ! (Konanie o osvojení je bez súdnych poplatkov.) Pretože, a to si treba uvedomiť, naša právna úprava v §100 zákona o rodine síce uvádza prednosť osvojenia manželmi a priamo neumožňuje osvojenie homosexuálnym párom. Ale uvedené ustanovenie tiež umožňuje aj osvojenie dieťaťa jednou osobou; a nie je to na základe nejakej nadriadenosti európskej legislatívy, je to náš vlastný paragraf.

A je tu konkrétne európske súdne rozhodnutie (viď napr. https://www.noviny.sk/slovensko/36476-rozsudok-umozni-homosexualom-adoptovat-si-dieta-aj-na-slovensku ), a treba povedať, že logicky správne konštatovalo (parafrázujem), že ak vnútroštátne právo umožňuje osvojenie len jednej osobe, nemôže ju vylúčiť len preto, že je homosexuálne orientovaná. Ako hovorím, je to logické – sexualita patrí za dvere spálne a žiaden úradník či sudca nemá právo sa Vás na ňu pýtať. No ak by mohli podľa zákona o rodine osvojovať dieťa len manželia, celý európsky rozsudok by bol v takom prípade irelevantný.

Ešte pred úplným záverom by som uviedol jednu vec. Náš zákon o interrupciách určite nie je „liberálny“, či dokonca „ultraliberálny“, ako sa občas účelovo píše. Interrupcia sa môže (okrem medicínskych indikácií – ohrozenie života matky alebo zásadné genetické poškodenie plodu) vykonať len do 12. týždňa gravidity a porušenie týchto ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva je postihované aj normami trestného práva. Za „liberálne“ či „ultraliberálne“ sa dajú považovať tie právne úpravy, ktoré túto hranicu pre rozhodnutie ženy majú posunutú do hranice 14., 20. či dokonca 24. týždňa (v New Yorku vraj až do pôrodu, čo je naozaj zvrátené, ako je to naozaj pravdou

https://www.postoj.sk/39920/stat-new-york-legalizoval-potraty-aj-v-poslednych-mesiacoch-tehotenstva ).

Zákon o interrupciách sa podľa môjho názoru otvára kvôli voľbám, SMER a SNS si možno myslia, že odoberú hlasy kresťanským stranám a ĽSNS. Ja si to nemyslím. Cieľ je ešte jeden, a to podstatnejší, v rámci MMMM sa po akomkoľvek výsledku pri novej zákonnej úprave interrupcií budú ľudia „rozvášňovať“ pri tejto okrajovej téme. A nebudú sa zaoberať tým podstatným: Ako je možné, že boľševikom v 70-tych rokoch výrazne rástla populácia – možno preto, že podporovali zamestnanosť, bývanie, benefity pre deti a garantovali, že rodina len kvôli jednej PN neskončila v exekúcii či dokonca na ulici; a keď ochorelo dieťa a ostala žena na OČR, tak nebola vystavená buzerácii či rovno vyhadzovu v zamestnaní. Možno preto, že na interrupčnej komisii (také kedysi za socializmu bývali) by tým boľševikom „vytmavila“, že keby nekradli, tak by bolo na rodiny a veľmi rada by si to budúce dieťa nechala. A preto dnešní korporativisti (v tomto prípade najmä katolícki neo-koni) pre istotu radšej nenavrhujú nejaké posudzujúce komisie, hoci s oprávnením interrupciu zamietnuť.

Neustále vyťahovanie témy interrupcií, pri priebežnom poklese ich počtu, chápem rovnako nenáležité, zbytočné a najmä pozornosť odvádzajúce, ako neustále nastoľovanie otázok k témam: kto, s kým a ako sa miluje (prípadne len súloží); kto požíva aké psychotropné látky a či sa má za to prestať trestať; či má žena právo ukončiť graviditu na základe svojho rozhodnutia v čase, keď ešte nejde o plod, ale nanajvýš o embryo; prípadne rôzne ďalšie pseudotémy, ktorými nás kŕmia v rámci MMMM. Korporativisti, a je jedno, či sú to neo-koni, neo-liberi či neo-socani, predsa nechcú, aby ľudia pred voľbami zvažovali fundamentálne otázky týkajúce sa ich života a bytia (napr. práca, zdravie, bývanie, mier) a podľa toho volili.

Už len na záver. Chcel som sa vrátiť k blogom pred 4-5 rokmi, keď začal prezident A.K. „vyčíňať“ so sudcami Ústavného súdu SR, ale nejako som nemal čas (teda až na jeden blog). No už vtedy som si hovoril, že z tejto ústavno-sudcovskej zhovädilosti sa bude naša republika spamätávať oveľa dlhšie, ako sa zdá. Stalo sa. ÚS SR stále nemáme riadne obsadený, vec sa stále ťahá, poslanci chcú dokonca účelovo porušiť zákon (voľba je zo zákona tajná – §115 zákona o rokovacom poriadku NR SR), takže nemôže byť verejná len na základe uznesenia NR SR, jedine keď poslanci najprv uvedené zákonné ustanovenie zmenia. No problém začal už vtedy a odvtedy graduje. Nemyslím si, že by nejaký môj blog vtedy niečo zmenil, ale možno by prečítanie niekým veci možno aspoň trocha posunulo. Aktivizmus SMERu a SNS v otázke interrupcií je rovnako nedôvodný, hlúpy a kontraproduktívny ako bol aktivizmus prezidenta pri (ne)menovaní sudcov ÚS SR – spôsobí len problémy, nič nevyrieši, veci komplikuje, a ohlupuje a zbytočne rozdeľuje ľudí. No možno to tak chcú …