Antitotalita

Igor Matovič s jeho stranou vyhral voľby s jednoznačným mandátom viac ako tretiny poslancov v parlamente a s absolútne najväčším počtom preferenčných hlasov zo všetkých kandidujúcich osôb. Občania SR jasne a jednoznačne povedali, kto ich má najbližšie 4 roky viesť (v dobrom i v zlom). Akýkoľvek odklon by bol totalitným (niekto by povedal, že fašistickým) popretím demokracie. Kým sa dostanem k meritu, pár postrehov.

V posledných 4 dňoch som zaznamenal niekoľko skutočností.

1. V sobotu bola podpísaná koaličná zmluva. Takou srandovnou vecou bolo, že pán Matovič tak trocha zaspal (a podľa všetkého to nebolo jedinýkrát za posledné 3 dni). Popoludní prezidentka menovala novú vládu pod vedením pána Matoviča. Došlo k prechodu funkcií na nového premiéra a nových ministrov.
2. V nedeľu som videl v jednej z TV debát nového premiéra, ktorý sa skoro rozplakal. Naozaj, takáto citlivosť každého človeka dojme. Pán premiér následne vravel niečo v tom slova zmysle, že nie je vypracovaný žiaden plán. Tomuto som síce nerozumel (pozri ku koncu blogu), ale pán Matovič bol vo funkcii necelých 24 hodín, takže toto mu naozaj nemôže byť vyčítané. Čo ma však trocha prekvapilo, že jemu sa zdalo divné, že pracuje aj v nedeľu (najmä, ak hovorí, že je z podnikateľského prostredia).
3. V pondelok t.j.. včera som videl tlačovú besedu z ústredného krízového štábu. Pán premiér ju viedol. Prítomnosť pána profesora MUDr. Vladimíra Krčméryho, Dr.Sc. neprekvapuje – ide o špičkového odborníka na infektológiu a tropickú medicínu s bohatými skúsenosťami z rôznych endemických či až epidemických oblastí v rôznych častiach sveta. Možno určitý zmysel sa dá vidieť aj v prí prítomnosti pána MUDr. Petra Visolajského ako predsedu Lekárskeho odborového združenia. No keďže počas núdzového stavu sa štrajkovať nemôže, vskutku neviem bližšie, aký význam to má po stránke odbornej (uvedený lekár je pediater, určite výborný, ale neviem, ako konkrétne môže pomôcť v tejto epidemiologickej situácii).

   K pánovi Ing. Petrovi Škodnému sa vyjadriť neviem. Je to IT odborník. No nenašiel som absolútne nič, čím by mohol prispieť k riešeniu akéhokoľvek krízového stavu. Coronavirus totiž nie je počítačovým vírusom, ale vírusom nektorých stavovcov, t.č. vrátane človeka. Vzťahy Ing. Škodného k rôznym subjektom v IT sektore aj inde nechávam na inevestigatívnu činnosť čitateľa tohto blogu. Čo ma však „fascinuje“ a súčasne vyrušuje, to je prítomnosť pána Dr. Ing.. Róberta Mistríka v krízovom štábe.

Ja si ctím každé vzdelanie a každú profesnú skúsenosť. Ale nie som schopný ani na základe uvedeného vyzistiť, aký význam má účasť pána Dr. Ing. Róberta Mistríka v krízovom štábe. Ja nebudem tak, ako je dnes zvykom (proti Dankovi, Čaputovej a pod.) dehonestovať jeho vzdelanie či kariéru. Ale z toho, čo sa dá zistiť, vyplýva nasledovné:

1. Pán Mistrík má určité vedecké projekty za sebou a zaoberajú sa najmä chemickou prípadne biochemickou analýzou. Jeho (presnejšie kolektívnym vedecko-tímovým) najpodstatnejším počinom bolo vytvorenie databázy spektrálnych charakteristík, ktorá databáza umožňovala cez internet (Google) identifikovať rôznorodé biochemické substancie.
2. V jeho dostupnom životopise sa nedá zistiť nič, že by sa venoval mikrobiológii (hoci určite bazálne poznatky vzhľadom na svoje vzdelanie v tomto smere musí mať), infektológii, epidemiológii, ale nie sú ani dostupné údaje, že by riešil akékoľvek krízové riadenie (vrátane informácií od neho – bol predsa v prezidentskej kampani), prípadne sociológiu mimoriadnych udalostí alebo krízovú psychológiu (neviem, čoho je vôbec doktor (Dr.), ktorý titul si píše pred meno).
3. Neviem, prečo mu píšu „vedec“, pretože vedecká hodnosť sa píše za meno (dnes PhD., predtým CsC., DrSc., no pán Mistrík tam nič také nemá). To, prirodzene, nevylučuje, že sa vedeckej činnosti reálne a poctivo môže venovať. No takýchto ľudí sú v SR tisíce, možno desaťtisíce.
4. Na tlačovej besede ústredného krízového štábu sa snažil pôsobiť razantne (akoby chcel prekryť samotného premiéra). No jeho vyjadrenia, vrátane nepriameho spochybňovania prof. Krčméryho považujem za účelové až čisto sebaprezentujúce, no obsahovo jalové. (Bolo zaujímavé pozorovať prof. Krčméryho v pozadí pri vyjadreniach Ing. Mistríka. A škoda, že mal tú masku na tvári, to jeho non-verbálne vyjadrenie mohlo byť oveľa zreteľnejšie pre každého diváka.)

Teraz trocha na osvieženie pamäti. Pán Ing. Mistrík odstúpil z prezidentskej kampane tak, ako odstúpil (pre neznalých odporúčam vyhľadať na webe). Následne boli uverejnené informácie o neuveriteľne výhodnom predaji jeho firmy (čo, mimochodom, znamená, že jeho osobný kreatívny (vedecký) vklad nebol až taký podstatný). Tiež tu boli isté náznaky pred voľbami 2020 o jeho „použití ako premiéra“ po voľbách 2020 (vrátane mainstreamu – taktiež odporúčam čitateľovi vyhľadať – všetko overujte).

A ešte prejdime k údajne neexistujúcim plánom. Pán. premiér Matovič veľmi rýchle musí zistiť, že akékoľvek plány fungujú v štandardných a predvídaných situáciách. A v krízových situáciách sa podľa nejakého plánu záchranné činnosti len spúšťajú (čo sa stalo cca v prvej polovici februára 2020), následne je nevyhnutné, aby sa veci operatívne v zmysle vývoja situácie prispôsobovali. Pán Matovič je vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý podľa mediálne prezentovaných informácií vybudoval úspešnú firmu. Takže určite musí chápať, že v prípade napr. vojnového stavu (t.č. je len núdzový stav), plán, o akom rozpráva, nie je možný. Že pripraviť plán, pre ilustráciu na vojnový stav, deň po dni napr.: „1. deň spravíme konkrétno toto – mobilizácia, druhý deň odrazíme útok, 3. deň …, 30 deň zastabilizujeme frontové línie, 31. deň …, 50. deň protiútokom prekročíme hranice útočiaceho štátu, 51. deň náš tank zlikviduje útočiaci tank nepriateľa sprava ….. ,60. deň sme zvíťazili a podpíšeme mierovú zmluvu“, takýto plán činnosti nie je možný. A určite tomu rozumie aj pán premiér, hoci má podľa dostupných informácií tzv. „modrú knižku“ – t.j. pre tých mladších – nie je spôsobilý ísť do vojny bojovať).

Pán premiér za posledných 10 rokov jednoznačne prezentoval, že on dokáže zvládnuť ozdravenie spoločnosti. Dokáže zabrániť kradnutiu, rozkradnuté verejné prostriedky dokáže bezodkladne vrátiť tam, kde ich potrebujú. On v podstate riskoval svoj vlastný život, keď bol vo Francúzsku či na Cypre vo februári 2020, t.j. v čase, keď sa už rozbiehal koronavírus, a on dokonca ani nemal so svojim tímom rúšky na tvári. Robil to v prospech zničenia oligarchie. A s takýmto posolstvom prišli aj späť do SR (a ani nešli do karantény).

Pán premiér Matovič ukázal, že je schopný čohokoľvek, aby ochránil občanov SR pred kradnutím, pred oligarchami, mafiánmi, t.j. dnes i pred koronavírusom, sociálnym úpadkom, ktorým trpia atď. Ľudia mu veria, ukázali mu to vo voľbách! A hoci som nebol ( a určite ani nebudem) voličom I. Matoviča, voľba jeho voličov musí byť naplnená.

Možno je to len taká paranoja. No keďže nevidím absolútne žiaden dôvod na pôsobenie Ing. Mistríka (mimochodom, ani Ing. Škodného) v krízovom štábe, a súčasne sú tu očividné tendencie poukazovať na premiéra ako nespôsobilého, prípadne objektívne meškajúceho, plačúceho, bez aspoň rámcovej vízie, musím vyjadriť ako demokrat svoj názor k potenciálnej hrozbe výmeny premiéra:

Chcem, aby premiér Igor Matovič bol premiérom až do najbližších volieb! Musí si to naozaj užiť, a vykonať všetko, čo sľúbil. V podstate sľúbil, že kradnutiu zabráni obratom; a ja to chcem! Totiž nielen premiér má svoju vlastnú zodpovednosť, aj voliči musia niesť zodpovednosť za svoju voľbu a jej následky. Ak ho osoby v pozadí vymenia, tak tu máme jasný korporátny fašizmus a Igor Matovič by bol jeho imanentnou súčasťou. Ak by sa Igor Matovič (či s plačom alebo bez plaču) vzdal sám, bol by to obyčajný bezcharakterný zbabelec (sám Igor Matovič rád toto slovo používal voči iným, zvyčajne politickým oponentom).

Nechcem konšpirovať, či sa naozaj chystá výmena slovenského premiéra za osobu, ktorú nik nevolil. No treba sa mať na pozore. Iný zmysel prítomnosti pána Mistríka v krízovom štábe nevidím (a pre občana je jedno, či to Igor Matovič nevie a tzv. Deep State veci ide „riešiť“ poza jeho chrbát, alebo sám sa na takom scenári podieľa).

Voliči či nevoliči kohokoľvek, Igora nemôžeme nechať odísť!!! Všetko vedel, všetko kritizoval, na všetko poukazoval; nech sa ukáže v reálnom živote, aby sa dostal do tých učebníc histórie, ako vravel. Teraz nie je vojna, je len obyčajný núdzový stav (aj to len taký soft – nezomiera každý druhý človek) a Igor naskočil už do rozbehnutého vlaku. Nesmie zdrhnúť (ako to už urobil jeho kolega Andrej K.).