Antitotalita

Nechcem sa v tomto blogu rozpisovať o medicínsko-epidemiologických aspektoch pandémie novým koronavírusom. Zaregistroval som vyjadrenia mnohých osôb, vrátane rôznych lekárov. Vyjadrujú sa rôzne osoby, tie, ktoré tomu aspoň trocha rozumejú, ako aj tie, ktoré vyslovene špekulujú (vrátane niektorých lekárov). No treba uviesť na pravú mieru najmä to, že t.č. sú to vždy len a len hypotézy (to sa týka všetkých vyjadrení). Komplexné zhodnotenie – medicínske, epidemiologické (teda čo do virologických aspektov, karanténnych opatrení, imunologického stavu či už jednotlivcov alebo populácie ako celku a pod.), no aj hospodárskych následkov, bude možné objektíve vyhodnotiť až po globálnom ústupe tejto pandémie. Ako hovorím, v tom lepšom prípade ide zatiaľ o hypotézy, v tom horšom o špekulácie (či konšpirácie), a v tom najhoršom o šírenie paniky a vyvolávanie strachu. Takže čo nám zatiaľ povedala koronakríza: o demokracii, ekonomike, ľudských právach, či zdravotníctve?

1. Demokracia.

Aj demokracia umožňuje v prípade krízových situácií (epidémia, živelná pohroma, vojna a pod.) umožniť na určitý čas (zdôrazňujem slovo určitý) oklieštiť demokraciu a prejsť k určitej diktatúre (ktorá by však mala byť racionálna, nie samoúčelne despotická). Toto, mimochodom, poznáme aj z dejín starovekého Grécka či Ríma, avšak diktátor sa po skončení svojej (dočasnej) absolútnej moci aj zodpovedal. A z princípov demokracie vyplýva základná klasická téza, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúžil.

Takže ak nebude zneužitá koronakríza pre zavedenie despotického totalitného systému (t.j. úplné zrušenie demokracie k systému podľa Orwella), tak koronakríza by mohla viesť k tomu, že do budúcnosti budú voliči ešte zodpovednejší pri svojej voľbe, ako to bolo doteraz. (Pozn. nehodnotím aktuálny politický stav, ale demokraciu, t.j. možnosť ovplyvniť smerovanie svojej krajiny jej občanmi.) Toto píšem napriek tomu, že ma trocha znervózňuje premiér, ktorý verejne plače (a nie je dôvod v nejakej rodinnej tragédii), má zjavné despotické maniere, neschopnosť kompromisu a jeho vyjadrenia idú od mantinelu k mantinelu ako guľa pri biliarde. No rešpektujem stav, keďže premiéra i vládu vygenerovali slobodné voľby.

Takže s demokraciou je to zatiaľ OK. Podstatné je len to, aby občania ukontrolovali tú dočasnosť rôznych obmedzujúcich, sledujúcich a ďalších obdobných opatrení zo strany štátu voči ľuďom, ktoré boli prijaté počas a len z dôvodu krízovej situácie.

2. Ekonomika.

Asi by som radšej použil pojem hospodárstvo. Ekonómiu už dávno považujem v nemalej miere za „pavedu“, ktorá je vy(zne)užívaná čisto ideologicky. Čo značí, že jej axiómy sa uplatňujú bez toho, aby sa hospodárstvo vykonávalo primárne v prospech ľudí (človekov), v prospech ich dôstojného žitia, slobody, s obnovou „použitej“ prírody a s upratovaním bordelu, ktorý ľudia v prírode nahromadili (a to nie je len CO₂, okolo ktorého je hystéria, no aj plasty v moriach a prírode, masívne vyrubované lesy, ale napr. je to aj blízky vesmír zaprataný rôznymi odpadmi z družíc a vesmírnych lodí). A to, úplne logicky, vytvára výrazné problémy pre ekonomiku/hospodárstvo v budúcnosti. Takže ekonómia sama o sobe vytvára problémy, ktoré si uzurpuje následne akože riešiť (no zvyčajne na úkor absolútnej väčšiny ľudí, keďže upratovanie by znížilo zisky).

Ekonomiku/hospodárstvo ukázala koronokríza, že je v katastrofálnom stave. Nemôžeme považovať stav, že (k dnešnému dňu ani nie 4 týždne) takýto krátky čas „ničnerobenia“ dokáže úplne zlikvidovať mnohé veľké, stredné, prípadne aj malé firmy, a tým pádom aj celé hospodárstvo štátu. To si podnikateľské subjekty pôsobiace na Slovensku nevytvorili zo svojich minulých ziskov žiadnu rezervu, aby prežili krízové situácie trvajúce aj viac ako mesiac; či nemali žiadne zisky?

Nechcem o tomto nejak hlbšie polemizovať. Ale vezmime si pre porovnanie situáciu nie štátu alebo firmy, ale obyčajnej rodiny. Mnohé rodiny sa dostali do situácie (a možno aj opakovane), že jeden či obaja živitelia prišli o prácu (alebo na dlhšie ochoreli). Ak by sa človekovia – živitelia rodín – správali takto nezodpovedne (to, že zamestnanci majú sociálne poistenie nie je podstatné, poistiť sa môže aj firma, aj živnostník), tak by sme tu tých osobných bankrotov mali niekoľkonásobne viac. A dávka v hmotnej núdzi pri cenách nájmov elektriny, plynu, vody, povinnej výživy detí a pod. tiež nikoho nevytrhne z biedy. Takže tvrdenie, že štát človeka chráni (a firmu nie), je, mierne povedané, trocha nadnesené, zodpovednosť je najmä na človeku samom.

Prirodzene, mnohí živitelia sa do problémov reálne dostali, pretože majú tak nízke mzdy 30 rokov po zavedení tzv. liberálneho kapitalizmu, že nemajú na vytvorenie rezervy – a to je tiež katastrofa.

Ideologický obrat ministra R. Sulíka o 180°, ktorý inak (t.j. do volieb) presadzoval minimálny štát a potrebu minimalizovať (najlepšie žiadne) zásahy do podnikateľskej sféry a teraz ide voči tým najmä veľkým podnikateľom „privatizovať zisky a socializovať straty“, (ak teda R. Sulík nie je schizofrenik) je najzreteľnejším príkladom toho, že dnešné nastavenie ekonomiky je nanajvýš problematické, v podstate koristnícke a bez vlastnej schopnosti absorbovať krízy. Vždy korporácie v takom prípade zrazu naťahujú ruky ku štátu.

3. Ľudské práva

V tomto smere ukázala koronakríza, podľa môjho názoru, tú najväčšiu zvrátenosť. Len podotknem – čitateľom asi neušlo, že na Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva kvôli porušeniu svojich práv alebo „práv“ sa neobracajú len ľudia – t.j. fyzické osoby, no aj právnické osoby – t.j. aj (nadnárodné) korporácie.

Avšak je potrebné si všimnúť jednu vec. Za krízovej situácie (ekonomickej, epidemiologickej a pod.), t.j. aj teraz počas núdzového stavu, štát uvaľuje povinnosti len na ľudí, človekov. Nepostrehol som v tomto čase ani jednu povinnosť či obmedzenie uloženú napr. pre banky (ku ktorým vládni predstavitelia pristupujú pomaly kolenačky), poisťovne (nielen zdravotné), dôležité podniky (ekonomicky či zamestnávateľsky), ktorým sa štát chystá sanovať údajné straty – a kde sú recipročne uložené povinnosti? (A ako je možné, že nemajú finančný „vankúš“, aký má každý zodpovedný živiteľ rodiny?!) Mimochodom, čo myslíte, z čoho ich bude štát sanovať? Pre vyššie uvedené (chránené) subjekty sa vraj uvažuje o odpustení daní a odvodov, vrátane bánk a poisťovní. Správne, budú to platiť ľudia! Dnes už z vlastných skúseností za posledných 20 rokov vieme, že tvrdenie „pravica znižuje dane, ľavica zvyšuje dane“ je obyčajnou ideologickou floskulou, ktorá nezodpovedá realite (viď vláda M. Dzurindu, I. Radičovej, no aj vláda I. Matoviča sa považuje za pravicovú). Pravicové vlády možno naozaj niekedy znížia daňovo-odvodové zaťaženie, no vždy len pre vybraný úzky korporativistický okruh osôb-subjektov. No k tomu recipročne vždy zvýšia daňovo-odvodové zaťaženie pre výrazne širší okruh – pre ľudí (pre zamestnancov, živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, prípadne pre ľudí ako spotrebiteľov). Takže zamestnanci, živnostníci, samostatne zárobkovo činné osoby, malé firmy – očakávajte výrazné zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia v budúcom roku (prirodzene lebo Fico alebo lebo Pelegrini alebo lebo Danko). A zabudnite na rovný prístup štátu voči Vám v porovnaní s korporáciami. Takže „privatizovať zisky a socializovať straty“, sa aj z aspektu tzv. ľudských práv korporácií voči štátu vyslovene očakáva, hoci je to zvrátené.

4. Zdravotníctvo

Je zrejmé, že diagnostika a najmä liečba COVID-19 je záležitosťou najmä zdravotníctva, konkrétne nemocníc (ak teda nejde o asymptomatického pacienta). Slovenské zdravotníctvo bolo od r. 2005 nastavené smerom, že má fungovať len za účelom vytvorenia zisku. A týmto smerom je aj „tlačené“. Toto malo jasné následky: napr. počet oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny sa zásadným spôsobom znížil – v kraji, v ktorom žijem to je cca o 50%. To sú práve tie oddelenia, kde sú lekári a sestry odborne spôsobilými, vrátane materiálovo-technického vybavenia, vykonávať umelú pľúcnu ventiláciu u osôb aj s ťažko postihnutými pľúcami. Taktiež sa zásadným spôsobom znížil počet pľúcnych aj infekčných oddelení (Tie sú v podstate už len v štátnych fakultných nemocniciach, len občas vo VÚC či iných nemocniciach.) Avšak z niektorých dostupných informácií sa zdá, že najpodstatnejším problémom pri lokálnych epidémiách koronavírusu mnohokrát bol výrazný nával pacientov v krátkom čase do „efektívnych“ a „zreformovaných“ nemocníc, po redukciách lôžkových kapacít, ktoré nie sú na takéto množstvo vôbec pripravené (lebo by neboli mimo krízy „efektívne“).

Považujem za nevyhnutné, aby sa zdravotníctvo opäť preorientovalo tým smerom, že je verejnou službou, súčasťou ochrany štátu (podobne ako hasiči, policajti a pod.) a nie generátorom zisku za každých okolností. T.j. že vytvoriť účtovný zisk (presnejšie nestratovosť) je dôležitou podmienkou činnosti zdravotníckeho zariadenia, no nemôže byť samoúčelnou mantrou. Účtovne sa nemocnice (no aj ambulancie) počas koronakrízy jasne zadlžujú, t.j. idú do straty. Máme ich preto zlikvidovať, lebo podľa rôznych ekonomických politrukov sú tak „neefektívne“? Kto a kde sa potom bude diagnostikovať a liečiť?!

5. Bratislava

Hoci som to v úvode neavizoval, vzhľadom na správanie sa Bratislavčanov by sa mal pán premiér zaoberať tým, že celý Bratislavský samosprávny kraj dá do karantény.

Keď dal VÚC stredoškolákom „koronavírové prázdniny“, tak sa „Blaváci“ rozhodli, že vírus idú rozniesť po celom Slovensku – a obsadili Tatry, Jasnú a pod. Až musel zasiahnuť štát a zakázať to! A podľa dostupných údajov sa Blaváci zachovali rovnako aj teraz, cez Veľkú noc. (To nesúvisí s tým, ak debilne rozhodla vláda pre stredu a štvrtok tohto týždňa. Premiér asi zabudol, že to boli normálne pracovné dni. Ale to sa nečudujem. On nevie, že ľudia pracujú aj v nedeľu, niekedy sú v práci aj viac ako 12 hodín denne – tak hodnotím podľa viacerých jeho vyjadrení.)

Pán premiér je dnes už obviňovaný dokonca aj z rasizmu voči Rómom a z neprimeraných postupov pri karanténe Rómov a rómskych osád (panebože, mám pred očami virtuálnu hysterickú tlačovku I. Matoviča a P. Polláka, ak by sa toto stalo za Pellegriniho!). Každopádne myslím, že ak sa zavrie Bratislavský kraj do karantény (lebo zjavne niektorí Blaváci sami nevedia, ako sa správať), tak vyvráti všetky tieto „rasistické“ konšpirácie. Je zrejmé, že okrem osád je najviac postihnutých v Bratislave a že z Bratislavy najviac ľudí nedodržiava nariadené obmedzenia s rizikom nakazenia ďalších osôb.

Zo širšieho kontextu je zrejmé, že koronoakríza ukázala na dôležitosť hraníc štátu.

Takže koronakríza nám ukázala, že ekonomický (hospodársky) systém je aj bez krízy neudržateľný (pretože aj malý inzult, ako štvortýždňová karanténa, ho dokáže položiť). Súčasne zdravotníctvo za účelom vytvorenia zisku nedokáže zabezpečiť ochranu obyvateľov štátu v krízových situáciách. A najmä, každú krízu napokon zaplatia ľudia, aby koristnícke korporácie neprišli o svoj zisky – ktoré nepretavia do bezpečnosti v budúcnosti, len ich prežerú (a je im to odpustené so stupídnym argumentom „too big to fail).

Toľko natrčených (pravicových !!!) rúk voči štátu, aby ich zrazu zachraňoval (dane „optimalizujúci“ veľkopodnikatelia, herci inak vystupujúci proti štátu (niektorí vraj bývajúci „na tej lepšej strane hranice“), futbalisti či iní športovci s peniazmi v daňových rajoch a pod.), to sa hneď tak nevidí …